Už ste sa zrejme na tej správe stihli od včera rozčúliť najmenej dvakrát. Prvýkrát, keď sa objavila hrozná informácia, že v rýchliku z Budapešti do Prahy malo dôjsť k „hromadnému pokusu o znásilnenie 16-ročného dievčaťa“. A že sa nakoniec nič zlého nestalo, zato sme mali byť vďační hliadkam v zelených tričkách, ktoré do boja za bezpečné vlaky posiela Marian Kotleba. 

Potom ste sa, verím, rozčúlili druhýkrát, keď sa ukázalo, že Kotlebova verzia, ako to už býva, nesedí. Polícia a Železničná spoločnosť Slovensko ju vyvrátili s tým, že dievčaťa sa niekto dotkol, keď ho chcel okradnúť, ale o sexuálny útok či dokonca hromadné znásilnenie nešlo.

Kotleba mieril presne. Vlak, mladé nevinné dievča, hromadné znásilnenie, vinníci by boli nejakí asociáli alebo ešte lepšie cudzinci, samá kriminalita. To je kombinácia, pre ktorú sa oplatí znásilniť aj pravdu. Stále sa nájde veľa tých, čo si zapamätajú tú šťavnatejšiu, nie tú pravdivejšiu verziu.

Napadlo mi, či by rovnaké rozčarovanie nastalo aj v prípade, že tá žena by bola doma a udrel by ju alebo znásilnil jej manžel, partner alebo nejaký iný muž z okolia. Lebo to sa naozaj deje a často práve preto, že žiadne veľké rozčarovanie to nevyvoláva.

Veď schválne. Rozčúlila vás správa zo súdu v Trenčíne? Tam ten istý sudca rád predčasne prepúšťa na slobodu lekára, ktorý bol odsúdený za to, že týral svoju ženu a opakovane sa vyhráža deťom. Prípad sa ťahá už od roku 2014. Televízia JOJ má k dispozícii výpis z rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne o tom, že lekára pustil na slobodu ten istý sudca, ktorý mu už pred dvoma rokmi mimoriadne znížil nepodmienečný trest odňatia slobody na 3 roky na podmienečný. Teraz ho pustil z väzby, kam sa dostal, keď porušil podmienku a priblížil sa k exmanželke a deťom.  Sudca ho pokarhal, že nabudúce mu už (zrejme právom) nebude veriť, že nič zlé neurobí.

Násilie na ženách je obrovský problém. Každý rok si ho práve na Valentína pripomínajú milióny ľudí a v uliciach tancujú na podporu celosvetovej kampane One Bilion Rising alebo Povstanie miliardy. Miliarda vyjadruje počet žien a dievčat, ktoré sa podľa štatistík OSN stali počas svojho života obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia.

U nás sledujeme akurát tanečky ľudí, ktorí majú zákonné nástroje problém riešiť, ale oni ho bagatelizujú. Sudca nepochopiteľnými verdiktmi, politická strana, ktorí sedí v parlamente, vymyslenými historkami.

Spomenula som si pri tom na rozhovor s 32-ročnou izraelskou umelkyňou Almou Lily Raynerovou, ktorá ako 19-ročná utiekla pred otcom do Česka. Dnes má v Prahe výstavu s drsným názvom Čo mi otec strkal do vagíny. Umelkyňa, ktorá sa sama stala obeťou, vníma sexuálne násilie ako politickú tému. „Keď otec znásilní svoju dcéru, znásilní ju celá spoločnosť. Všetci v tom hráme svoju úlohu. Buď to odmietame vidieť alebo to vidíme a nič s tým nerobíme. Pri sexuálnom násilí nikdy nejde o sex. Vždy ide o využívanie moci,“ povedala pre denník MF Dnes.

.

Prečítajte si aj Dámy, obliekajte sa ako ženy!