Justyna Pilip pochádza z Veľkopoľska a do Bratislavy prišla na krátko, keď ako ekonómka dostala ponuku pracovat v korporáte, ktorý sa vyníma v každom životopise. Po dvoch rokoch plánovala odísť, chcela cestovať, navštíviť Indiu.

“Vtedy sa objavil môj muž, ktorý mi zavrel dvere pred mojimi plánmi, ale otvoril mi dvere k iným veciam - a to je moja rodina, najdôležitejšia vec v živote. Zmenil môj pohľad na život, preto sú na portréte dvere, ktoré majú pre mňa široký symbolický význam,” hovorí Justyna Pilip.

22 príbehov na fotografiách

Stojíme spolu pred jej portrétom na výstave Veni Vidi Amavi – Prišla som, videla som, zamilovala som si, ktorá je expozíciou fotografií 22 Poliek alebo Sloveniek poľského pôvodu na pozadí ich obľúbených miest na Slovensku. Justyna Pilip je na fotografii v svadobných šatách a otvára dvere, ktoré jej zmenili život.

Justyna Pilip so synom pred svojím portrétom na výstave Veni, Vidi, Amavi.  Foto - Stano Stehlík

Na Slovensku žije už 20 rokov a svoje rozhodnutie neľutuje. “Bratislava mi je veľmi blízka a mám ju stále viac rada. Keď som prišla v roku 2004, zdala sa mi komunistická, zastaralá a prázdna. Ale zmenila sa a mesto naozaj žije,” hovorí.

Príbeh Justyny Pilip je jedným z 22, ktoré na výstave v Poľskom inštitúte uvidíte. Portréty žien nafotili dve amatérske fotografky - Poľky, ktoré žijú na Slovensku.

“Obe sú odborníčky na portréty a keďže na Slovensku žije viac poľských žien ako mužov - aspoň podľa toho, koľko sa nám hlásia do nášho poľského klubu, fotili výhradne ženy,” hovorí podpredsedníčka Poľského klubu Malgorzata Wojcieszynska, ktorá projekt vymyslela.

Ženy a ich príbehy

“Nechcela som, aby to bol len portrét, ale trochu som im to sťažila, aby fotili portréty na pozadí, ktoré si určí fotografovaná žena - väčšinou to bolo miesto alebo vec, ktoré mali veľký význam v ich živote,” vysvetľuje Malgorzata, ktorá je tiež medzi vyfotografovanými ženami. V spoločenských šatách a teniskách na pozadí železničnej stanice, kde vystúpila, keď prišla prvý raz do Bratislavy.

Foto - Stano Stehlík

Do projektu našli rôznorodé ženy - podľa profesie, miesta bydliska, podľa veku. “Máme tu dámu, ktorá má viac ako 80 rokov a najmladšia žena má okolo 30, sú to ženy z rôznych častí Poľska, ale sú zakorenené na Slovensku, kde žijú dlhodobo,” vysvetľuje.

Sú medzi nimi speváčka, autorka piesní a textov Ewa Sipos, autorka knižky Rozhovory s Ninou, kde rozpráva o svete svoje autistickej dcéry Niny v tínedžerskom veku. Aj primabalerína Slovenského národného divadla Romina Kołodziej, ktorá v Bratislava dosiahla svoje najväčšie profesionálne úspechy. 

Takmer polovicu portrétov na východe Slovenska fotila Katarzyna Čuha z Prešova. Agnieszka Stefańska z Bratislavy nafotila ženy v Bratislave a okolí.  

“Špecializujem sa na klasický portrét, kde je na fotografii 70 až 80 percent tváre fotografovaného, tento projekt bol iný,” hovorí Katarzyna Čuha. Ženu fotila na jej obľúbenom mieste, takže na fotografii musela zohľadniť osobu i príbeh.

Pre novinárku, vyštudovanú polonistku a nadanú amatérsku fotografku Katarzynu Čuhu to bolo výzva, pri ktorej sa ale cítila ako ryba vo vode. “Mám rada ten živý kontakt a premenu žien pred fotoaparátom,” vysvetľuje Katarzyna, ktorá už mala výstavy v Írsku a v Taliansku. Teraz má premiéru na Slovensku.

V rámci cyklu Umenie z našich radov, ktorý predstavuje tvorbu Poliakov žijúcich na Slovensku, si môžete výstavu v Poľskom inštitúte pozrieť ešte do 9. februára 2024.