Ako dlho vám trvalo, kým ste sa dostala na pozíciu riaditeľky najväčšej regionálnej televízie? Vnímate to ako niečo neobvyklé?
"Na šéfovské miesto som sa vymenovala sama. V roku 1994 som sa stala riaditeľkou televízneho štúdia Viva Studio, ktoré som založila. Ľudia bežne nevedeli, považovali ma za asistentku a ani mi to neprekážalo. Neskôr som sa stala riaditeľkou televízie, ktorú som tiež predtým založila. Myslím, že za mňa hovoria výsledky. Ani jeden podnik neskrachoval, hoci je to ťažké udržať, nekryje nás podsvetie ani politika.
Neobvyklé by bolo, keby mi niekto ponúkol manažérsku a nedajbože aj vysokú pozíciu. Mne čo mám 160 cm, 45 kg a výzor nezbedného dievčaťa? Samo osebe hendikep."
Čo je podľa vás príčinou toho, že na manažérskych pozíciách prevládajú stále muži?
"Muži sa cítia ako páni tvorstva, keby som brala do úvahy iba svojich troch bratov v dobrom slova zmysle. Je je to v nich. Oni rozumejú elektrike, technológiám, vedia organizovať, vedia variť, vyznajú sa v zdravej výžive... všetko čo treba, okrem pôrodu. Študovala som medzi chlapcami na Elektrotechnickej fakulte a vedela som vopred, že to nebude ľahké. Nechcela som čakať, že ma muži niekam posunú. Mohlo by to byť totiž aj za cenu, kedy by som sa sama seba prestala vážiť. Myslím tým povoľnosť alebo nejaké intrigy.
Muži to davajú najavo, že chcú šéfovať. A takým sa darí. Poznáte ten typ líderskej jednoduchej ženy - kuchárky v školskej jedálni s váhou 100 kg, obrovským poprsím a hlavne nepriestrelným sebavedomím, každého prekričí, každého zvalcuje? Ja áno, dokonca sa ich bojím. Tam tiež nechýba sebavedomie.
Mne sebavedomedie v správaní chýbalo a predstava, že by som sa mala zaoberať malichernosťami a intrigami je desivá. Zbláznila by som sa, keby som teraz mala súťažiť so sebavedomými frajermi.
Teraz ako šéf môžem byť dobroprajná, nemám obavu, že ma niekto preskočí, nemusím sa týmto zaoberať. Ale o to citlivejšie aj z tohoto pohľadu vnímam svojich spolupracovníkov - mimochodom posledné roky (po toľkých mužoch) sú ženy v prevahe."
Existujú predsudky a stereotypy znemožňujúce ženám plne sa realizovať. Patrí k nim aj takzvaný sklený strop, neviditeľná bariéra, ktorá bráni ženám dostať sa v kariére na pozície zodpovedajúce ich vzdelaniu a schopnostiam. Stretla ste sa počas svojej kariéry na vlastnej koži so skleneným stropom alebo diskriminačným konaním?
"Hneď po škole som bola na pohovore robiť svetelnú techničku v Dome kultúry. Pán mal pred sebou a posunul mi plagát polôh z Kamasútry. Akože len tak to má na stole :-) Potom som chcela robiť techničku vo SVŠT - hardware, lebo som vedela, že to je ľahká a dobre platená práca. Nevzali ma, ale ponúkli mi miesto programátorky, to som zasa ja nechcela. Na hardware vraj nemám požadovaný odbor, ale spolužiaka vzali. Raz pri pohovoroch, človek nemajúci moje odborné vzdelanie si ma premeral zdola nahor a sucho povedal: "ale my chceme muža". Tiež som vtedy bola na pohovore u polície, tam ma chceli všetkými desiatimi, tiež ku počítačom. Tam ma chceli práve preto, že som žena - do kolektívu. Ale tam som nenastúpila, hoci výborný plat, lebo sa vyskytlo niečo zaujímavejšie. Tak som sa vzdala mužského povolania a vzala miesto v televíznom štúdiu. A začala odznova ako asistentka: administratíva, ekonomika, organizovanie.
Dodnes sa stretávam s predsudkami. "Vy ste riaditeľka? ". Riaditeľku si som si predstavoval ináč". Ako ináč? Nie je to predsudok? Ako má vyzerať riaditeľ? Ako Robo Beňo?"
Môžete spomenúť najvážnejšie bariéry, ktorým podľa vás ženy na trhu práce a pri kariérnom postupe musia najviac čeliť? Ako svoju sťaženú pozíciu reflektujú ženy a ako ju vnímajú muži?
"Bariérou je paradoxne to, že ženy sú ženami - aj v práci. To je chyba. Páči sa vám, keď sú muži v práci mužmi? Riešite vážný pracovný pracovný problém a oni miesto serióznej odpovede gúľajú očami a sú vtipní testosterónoví seladoni! V práci treba byť bezpohlavný a kamarátsky. Jeden príbeh: spolužiak zo strednej žije 20 rokov v Kanade. Stretol sa so mnou a štyrmi chalanmi, bývalými spolužiakmi v pivárni.
Nepáčilo sa mu, že čašníčka v pivárni má krátku sukňu, lebo je personál a nie hosť, a ani to, že sa naši Slováci za ňou obzerali. Jej to však zjavne lichotilo. Zdalo sa mu to nepatričné aj voči mne ako žene, aby sa obzerali za inou. Potom sme sa dlho rozprávali na tému. On to vysvetľoval takto: Aj u nás v Kanade bol problém - týranie žien, niečo ako u vás "každá piata". U nás sa tým vláda zaoberala a zistila, že nie je možné skontrolovať správanie mužov v každej rodine. Úcta voči ženám musí začať na pracovisku. Keď si to muži osvoja v práci, potom to prenesú aj do rodiny. Debata pokračovala. Prečo nezalichotiť peknej kolegyni, že jej to pristane? A on na to: "A ako sa má cítiť tá nepolichotená kolegyňa? To je právne? Tá krajšia má byť vo výhode?" Tiež spomínal ako v Kanade skoro prišiel o prácu za poznámku, že ženy nepatria do armády. Kolegyňa to pochopila ako sexistické a oznámila.
U nás sú ženy schopné sa verejne chváliť, že policajt im prepáčil pokutu. Niečo nad čím kamarát nemeckej národnosti krútil hlavou, že prečo taká diskriminácia, tentokrát mužov."
Mária Urlandová (druhá zľava) na diskusii šéfredaktoriek, ktorú organizoval portál Ženy v meste.
Došlo v tejto oblasti za posledné roky k nejakému posunu?
"To neviem posúdiť. Ale v politike vidím aj ženy, ktoré sú iba dekoratívny prvok. Ale dobre, aj to je pokrok, neskôr ich vystriedajú odborníčky - dúfam. Keď bude slušnosť v móde."
Majú ženy na čele firmy tendenciu konať rovnako ako muži, alebo v porovnaní s nimi majú iné schopnosti, z ktorých môže firma ťažiť? Čo je podľa vás tá najväčšia manažérska výhoda žien, ktorú muži všeobecne nemávajú?
"V skutočnosti sú muži na okrasu a ženy na prácu. Často je muž ako šéf a žena ako výkonná manažérka. Nemali by sa ženy hanbiť žiadať o uznanie a tomu primeraný plat."
Sú podľa vás ženy na vysokých postoch na Slovensku docenené za svoju prácu rovnako ako muži?
"Ak nie sú, je to ich chyba. Nám vo firme je to fuk, či je to žena alebo muž. Prácu a pozíciu treba zvládnuť. Momentálne vyhrávajú ženy, doba to priniesla."
Keby ste mala napísať manuál, ako sa stať úspešnou a rešpektovanou podnikateľkou, ako by znela vaša prvá rada ženám, ktoré by sa rozhodli váš príklad nasledovať?
"Skoč do vlaku keď ide, inak utečie! Príležitosť treba využiť: ísť do zahračia, napísať projekt, prijať ponuku...
Proaktívnoť sa oplatí - na pohovor do práce choď s projektom a tabuľkami, ak sa dá. Aj keby ste sa mýlili, šéf ocení snahu.
Služba ľuďom, o tom je podnikanie. Keď sa chcete predvádzať - šup do štátnej správy! Podnikanie je misia sebaobetovania.
Buď veľkorysá - to je dôležité. Sem-tam zákaznikovi dať čosi zadarmo, vlastne stále robiť nadhodnotu. Kto je malicherný a lakomý, ostane navždy chudobný.
Rob veci zadarmo: právne služby, daňové poradenstvo alebo upeč koláče. Maj zručnosť, ktorú robíš zadarmo."
(Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR aktívne podporuje vyvážené zastúpenie žien a mužov v rozhodovaní prostredníctvom rovnomenného projektu Podpora vyváženého zastúpenia žien a mužov vo vedúcich pozíciách v organizáciách verejnej a súkromnej sféry z dotačnej schémy Európskej komisie Progress.)
