Ten moment, keď sa ráno zobudíte a viete, že tento deň nebude patriť medzi vaše obľúbené. Vstanete zlou nohou alebo, ako sa hovorí, hore zadkom. Odpadne vám vešiak na uteráky, nedarí sa zatvoriť plastové okno a to zostane visieť na jednom pánte. Pes vám utečie a takmer vbehne pod auto, hoci to nikdy nerobí. V plnej električke všetci kašlú a kýchajú a vy cítite ako sa vám potenciálna chrípka dostáva pod kožu a tušíte zajtrajšiu horúčku. Vonku leje ako z krhly. A vtedy vám v duchu napadne tá veta: Nie, nie je to zlý život. Je to iba zlý deň.
Rozhodla som sa , že na zlé dni nehrám. Zvládnem zlé ráno. Prijmem, že dnes proste nie je ideálna konštelácia a asi by to nebol dobrý nápad liezť na Gerlach či žiadať o zvýšenie platu. Ale skúsim zlé ráno otočiť na lepší zvyšok dňa. Poviem si, že mi dáva zabrať, ale zvládnem to. Lebo zlé rána, zlé večery, aj zlé popoludnia patria k životu rovnako, ako tie dobré.
Zrazu sa to zmení. V práci sa mi podarí odovzdať jeden dlhotrvajúci projekt a dozviem sa, že syn si našiel dobrú prácu. Otočilo sa to. Moje zlé ráno stojí vo dverách a máva mi na rozlúčku. Viem, že sa ešte uvidíme. Ale nateraz ho vystriedal lepší deň.
Život sa skladá z dobrých aj zlých dní a my ich musíme prijať. Neverím na neustále pozitívne naladených ľudí. Neverím na nonstop šťastné páriky a ani na žili šťastne až do smrti. Niekedy máme zlé celé obdobia a povieme si toto bol fakt temný rok. Ale ak by sme prešli celých 365 dní určite by sme našli aj dni, kedy nám nezmizol úsmev z tváre.
Je piatok trinásteho. V takýto piatok trinásteho sa mi pred 15 rokmi a jedným mesiacom narodil môj syn. A dnes som sa dozvedela, že bude gymnazistom. Pes mi ticho leží pri nohách a na stole vonia káva. Je piatok večer a za mnou ťažký týždeň plný dobrého, aj horšieho. Ťažký týždeň, ale nie život. Verím, že množstvo takých týždňov máme ešte pred sebou.
Prečítajte si aj Trosky sú dar
