Blogy na portáli Ženy v meste prinášajú autentické príbehy, názory a skúsenosti žien. Objavte inšpiráciu, otvorené pohľady na život aj témy, ktoré hýbu spoločnosťou.
Ruku na srdce. Keď ste v Chorvátsku, Turecku, Tunisku a prišli ste tam minúť svoje často ťažko nasporené peniaze, trápi vás, koľko zarába čašník, chyžná, turistický sprievodca či ako sa vodí majiteľovi vášho hotela? Chcete počuť ospravedlnenia, že ich je tam málo, pokazil sa kávovar, na polovicu jedálneho lístku chýbajú ingrediencie a nie nemôžu vám tú kávu naservírovať teplejšiu, lebo takto ju servírujú vždy a nikto sa nesťažoval?
Redakcia Žien v meste · 25. júla 2016
Desať polhodinových cvičení sa nieslo v duchu, že sa oboznamoval s mojou diagnózou a stále sa ma pýtal, kde ma to teda bolí. A googlil cviky, ktoré by mi mohli pomôcť. Potom mi odporučil nájsť si niekoho iného, kto má viac skúseností. Na konci som sa cítila tak, ako na začiatku.
Redakcia Žien v meste · 24. júla 2016
Rovnako cítim strach, keď moja dcéra blúdi prstom po mape a hovorí, kde by chcela žiť. Alebo keď si vyberá exotické dovolenkové destinácie, či sleduje reláciu o lovcoch krokodílov a tvrdí, že raz sa pridá k nim, lebo toto je práca, ktorá by ju fakt bavila.
Redakcia Žien v meste · 23. júla 2016
Medzi dverami začujem z rádia meno môjho známeho v súvislosti s korupciou. Čože?! Tak o tomto prípade si musím zistiť viac! Nezistila. Nad korupciou som sa však zamyslela.
Redakcia Žien v meste · 22. júla 2016
Po nich tam od vojny prišiel už iba Kotleba a spýtal sa ich ako sa majú a dnes má viac ako 10 percent. Áno, jediný, kto tu nie je lenivý je Kotleba. A on tam fakt bol a potomkovia vypálenej dediny ho volili!
Redakcia Žien v meste · 22. júla 2016
Už zase sme ticho. A opäť sa bojíme. Bojíme sa niečo povedať. Bojíme sa niečo spraviť. Sme ticho a necháme sa tým strachom ovládať. Bojíme sa o prácu a tak si necháme pokojne aj kadiť na hlavu. Lebo každý má nejakú pôžičku, hypotéku, každý sa musí starať o deti, o rodičov.
Redakcia Žien v meste · 21. júla 2016
Sú tri hodiny ráno, búrka sa končí, už len leje. Asi už počítajú, kto prežil. Chce sa mi plakať. Už nikdy nedám dieťa do tábora. Chudáčik. A bez mobilu. Katastrofa!
Redakcia Žien v meste · 20. júla 2016
Je vecou našej osobnej voľby, akým bohatstvom sa chceme naplniť. Či tým merateľným alebo tým s hlbokou ľudskosťou. Lebo len to druhé, hoci ho očami nevidno a nie je zvykom sa ním chvastať na sociálnych sieťach, nepodlieha inflácii, krízam, skaze, korózii, stárnutiu, obavám o jeho stratu a zostáva navždy v srdciach ostatných.
Redakcia Žien v meste · 19. júla 2016
Tak, Slováci, nesťažujte sa, že žijete v malej krajine, kde každý každého pozná. Iní to považujú za prednosť.
Redakcia Žien v meste · 19. júla 2016
Akokoľvek sa snažíme použiť ALE na svoju obranu, akokoľvek sa snažíme prostredníctvom neho nájsť ospravedlnenie, či výhovorku za to ako sa správame, neschováme sa zaň.
Redakcia Žien v meste · 17. júla 2016
Také tie pre mňa ozaj silné ženy mám vo svojom okolí aj ja, niekoľko. Paradoxne, nikdy som ich o tom nepočula hovoriť. Ani také to pri víne: vieš, ja beriem silu každý deň pri pohľade na svoje deti a podobne. Nič. Kráčajú po ceste, ktorá nie je kľukatá. Je to rovno prekážkový beh spartan race.
Redakcia Žien v meste · 16. júla 2016
Prepletali sme sa ulicami Vieille Ville (Staré mesto), nasávali atmosféru leta a neskutočne sme sa tešili, keď sme dorazili na známe námestie Place Masséna. Odtiaľ to bol len kúsok na Promenade des Anglais, šesťkilometrovú promenádu lemovanú palmami, ktorá sa tiahne popri Azúrovom pobreží a spomína sa v toľkých románoch, serióznych aj bulvárnych časopisoch.
Redakcia Žien v meste · 16. júla 2016
Začnite malými zmenami a postupne sa dostanete ďalej a ďalej. Skúste to. Naozaj to nie je ťažké. Keď sa to darí mne, určite sa to podarí aj každému z vás.
Redakcia Žien v meste · 15. júla 2016
A keď emócie opadnú, každý z nás si bude musieť premyslieť, či môže byť odpoveďou na teror strach vstať ráno z postele a robiť veci po starom. Pretože jasná odpoveď na to nie je, ak pri tom, čo i len na chvíľu, budete myslieť na svoje deti, rodičov či blízkych.
Redakcia Žien v meste · 15. júla 2016
V inom tábore, v inej relácii, v inom médiu…Nie. Nebol som dobrým žiakom. Raz som dokonca aj prepadol! Ďalší zberateľ slávy mal zase dvojku či trojku zo správania, nasledujúci miloval len telocvik a inému predmety na vysvedčení hodili čisté štvorky…
Redakcia Žien v meste · 15. júla 2016
Nie je o tom žiadny priamy dôkaz, ale po takýchto úvahách dostávajú právničky zložité prípady s malou šancou na úspech, podnikateľky sa dostávajú do čela firiem v dlhoch, šéfredaktorky na čelo médií a vo vrcholovej politike sa objavia ženy, o ktorých ste dovtedy počuli len málo.
Redakcia Žien v meste · 14. júla 2016
A tak som vstúpila do tej diskusie a podporila Renátu. Poprosila som ju, aby sa za svoj úspech neospravedlňovala. Patrí jej právom. Makala, pracovala na sebe, robí niečo s pasiou a to prináša výsledky.
Redakcia Žien v meste · 12. júla 2016
Príliš drahé topánky, veľmi dlhý závoj, priveľmi priesvitné šaty, neprimerane vysoká suma, prismelá nevesta, príliš americká svadba, hrozné veľké úsmevy. Niektoré reakcie pod galériou zo svadobného dňa tenistky Dominiky Navara Cibulkovej sú proste priveľmi slovenské.
Redakcia Žien v meste · 10. júla 2016
Váha v kúpeľni – môj najúprimnejší domáci spotrebič, sa na mňa pozerá rovnako vyčítavo. V očiach jej blikajú tie dve sprosté čísla, a ona si hovorí: “Nuž moja, štverať sa na mňa trikrát denne a slepo dúfať v zázrak, to ti hodinku vo fitku nenahradí!”
Redakcia Žien v meste · 10. júla 2016
Okolo nás boli väčšinou deti a študenti. Sem-tam sa mihol niekto v strednom veku. A potom ona. Tak ako všetci prišla na kasting do televízie. Vraj sa jej nechce sedieť len doma a potrebuje spoločnosť. A tiež niečo, pri čom by cibrila mozog, aby nezabúdal.
Redakcia Žien v meste · 9. júla 2016
Žijeme iba tak, ako si zaslúžime. Ako slovenské levandule. Snívame o živote ako vo Švajčiarsku, ale väčšina z nás pre taký život neurobí vôbec nič.
Redakcia Žien v meste · 8. júla 2016
Proste pána premiéra som v Bruseli nezažila inak ako suveréna, ktorý robí veci len tak, ako to sám cíti a nikdy sa nenechá nakaziť nejakým europtimizmom či spoločnými hodnotami. Ale včera v Štrasburgu sa mi zdal celkom iný.
Redakcia Žien v meste · 7. júla 2016
Žijem na Slovensku už 20 rokov a niekoľko tých poľských prezidentov som už stretla, ale také bezpečnostné opatrenia ešte neboli. Taká je doba.
Redakcia Žien v meste · 5. júla 2016
