Pred prvým plošným testovaním na korona vírus chýbal do odberných tímov predovšetkým zdravotnícky personál. Hoci približne tri štvrtiny zdravotníckeho personálu na Slovensku tvoria ženy a v systéme pôsobí asi o 10 000 zdravotných sestier viac než lekárov a lekárok (a z nich je 98 percent žien; údaje Národného centra zdravotníckych informácií za rok 2018), hlavnými postavami drámy pred plošným testovaním boli zdravotníci a lekári.
Ako už býva zvykom, zdravotníčky z príbehu vypadli tak vo všeobecnosti. Celkom špecificky z neho vypadli zdravotné sestry, ktorých profesiu neovíja gloriola hrdinstva, skôr ošumelá zástera akýchsi sekretárok lekárov.
Mediálny priestor obsadili výzvy, prosby i vyhrážky zdravotníkom od predstaviteľov vlády navlečených v maskáčových mundúroch, do bojového poľa vstúpil aj predseda Slovenskej lekárskej komory Marian Kollár. Celkom tak zaniklo ojedinelé vystúpenie prezidentky Komory zdravotných sestier a pôrodných asistentiek Ivety Lazorovej v podkaste redakcie aktuality.sk. Čo je veľká škoda, pretože problém chýbajúcich zdravotných sestier do odberných tímov vysvetlila veľmi dobre.
Zdravotných sestier je jednoducho na Slovensku málo. Máme necelých 6 sestier na 1 000 obyvateliek a obyvateľov, v Nemecku, do ktorého chodia pracovať aj naše zdravotníčky, je to o čosi viac ako 13. A málo ich je preto, že sa o ne roky vláda či verejnosť veľmi nezaujímajú. Je potom len symptomatické, že sa o ne nik nezaujímal ani pred plošným testovaním.
Zdravotné sestry majú nízke platy, často pracujú nadčas, na službách ich nie je dosť a tak aj napriek stresu a vypätiu nestíhajú poskytovať svojim pacientom a pacientkam takú mieru starostlivosti, ako by chceli a potrebovali. Podľa skoršieho prieskumu Komory zdravotných sestier a pôrodných asistentiek z roku 2017 zažívajú mnohé z nich vyhorenie, fyzické a psychické vyčerpanie aj prekážky pri sústavnom vzdelávaní. Počas pandémie sa ich situácia ešte zhoršila. Podľa niektorých informácií chýbali v nemocniciach sestry ako prvé. Tie, ktoré pracujú s pacientkami a pacientmi s ochorením COVID-19, zažívajú strach o vlastné zdravie aj o zdravie svojich blízkych, no psychologickej či inej podpory sa im nedostáva. Sestry sú pritom s pacientkami a pacientmi v najužšom kontakte. Za Slovensko štatistiky nemáme, ale v Spojených štátoch zomrelo počas pandémie podľa Medzinárodnej rady zdravotných sestier už toľko zdravotných sestier ako za celé obdobie prvej svetovej vojny.
[Štýlové a kvalitné riflové rúška v krásnych farbách a vzoroch – kliknite tu]
Z rôznych strán zaznieva, že pandémia korona vírusu nám ukázala, čia práca udržiava našu spoločnosť doslova pri živote. Počúvame, že kríza je príležitosťou prehodnotiť systém uznávania a oceňovania významu práce jedných a zneuznania druhých. Vzletné poďakovania od ministra zdravotníctva, potlesk z okien či jednorazových pár sto eur ale stačiť nebudú.
Práve naopak. Tieto symbolické gestá len upevnia spôsob, akým obyčajne pristupujeme k práci, ktorá súvisí so starostlivosťou, ako aj k tým, ktoré ju vykonávajú: Pekne sa poďakujeme, milo sa usmejeme, povedľa utrúsime pár poznámok o nie celkom uspokojivej kvalite a nízkej náročnosti a odídeme od stola bez toho, aby sme po sebe umyli čo i len vlastný tanier. O tom, že by sme na seba prevzali aspoň časť zodpovednosti za výkon takejto práce ani len nezauvažujeme.
Práca starostlivosti je najmä prácou žien. Pandémia odkrýva, že na práci starostlivosti – a teda „ženskej“ práci – stojí naše prežitie. Politické elity na to však nereagujú a spokojne si budujú svoj politický kapitál vykorisťovaním tých, čo cítia a preberajú za zdravie a život ľudí zodpovednosť.
Zdravotné sestry zrejme na plošné testovanie napokon prišli. Nevedno, koľko ich bolo, kam dali deti (keďže detské kútiky pre dobrovoľníčky a dobrovoľníkov sa podľa dostupných informácií na testovacích stanovištiach nezriaďovali) či ako vyriešili napríklad starostlivosť o starnúcich členov rodiny. Lebo aj takáto starostlivosť je podľa štatistík stále najmä na pleciach žien.
Nestačí im za to symbolická vďaka, ale reálne finančné ohodnotenie a uznanie potrebnosti ich práce, čo znamená lepšie a bezpečnejšie pracovné podmienky. Aj bez ohľadu na korona krízu, lebo globálna kríza starostlivosti tu bola už dávno predtým.
(Autorka je z feministickej organizácie ASPEKT)
