Už 3-percentný prah na preferenčné hlasy je veľmi prísny. Ak by prešiel návrh na jeho zvýšenie, znamenalo by to, že krúžkovanie by sa v podstate stalo bezpredmetným, hovorí v rozhovore pre Ženy v meste SOFIA TROMMLEROVÁ, výskumníčka a ekonómka s 18-ročnými skúsenosťami z 9 krajín sveta. Hovorili sme spolu o výsledkoch výskumu, ktorý bol podporený grantom pre excelentné výskumníčky z Plánu obnovy a odolnosti.
Vo výskume „Političky v krajinách EÚ s vysokou mierou rodovej nerovnosti: poznatky z postkomunistickej strednej Európy“ (09I03-03-V04- 00317) Sofia Trommlerová skúmala postavenie žien v slovenskom a českom parlamente. Vďaka priaznivejšie nastavenému volebnému systému v Česku (preferenčný krúžok má vyššiu silu) a výraznej kampani na sociálnych sieťach „Zakroužkuj ženu“ dostali ženy kandidujúce do českého parlamentu v rokoch 2021 a 2025 o 16-30% viac hlasov a ich šance dostať sa do parlamentu stúpli o 18-27%.
Za zmienku stojí, že kampaň mala v obidvoch rokoch efekt v zmysle vyššieho počtu zvolených poslankýň len v politických stranách Piráti a STAN (Starostovia a nezávislí).
V slovenskom prostredí, vzhľadom na menšiu silu preferenčných krúžkov, nemôže voličstvo toho zmeniť až tak veľa a preto majú vyššiu šancu fungovať opatrenia, ktoré spravia samotné politické strany – hlavne nominovanie vyššieho počtu žien na zvoliteľné miesta kandidátnej listiny.
Rozhoduje miesto na kandidátke, vraví Sofia Trommlerová
Sama máte praktickú skúsenosť s krúžkovaním v parlamentných voľbách. Získali ste značný počet preferenčných hlasov, ale aj tak to na vstup do parlamentu nestačilo. Popíšte nám na vlastnej skúsenosti, prečo Vám takmer 6000 preferenčných hlasov nepomohlo na vstup do politiky?
„Slovenský volebný systém funguje tak, že politická strana navrhne maximálne 150 kandidujúcich v určitom poradí. Voličstvo môže (ale nemusí) dať maximálne štyrom ľuďom na kandidátnej listine svoj preferenčný hlas. Toto asi väčšina voličiek a voličov vie. Čo ale mnohí nevedia je to, že pri preferenčných hlasoch platí jedno pravidlo: ak kandidujem a chcem sa posunúť na vyššie miesto, musím dostať minimálne 3% všetkých hlasov, ktoré dostala moja politická strana. Takže ak moja strana dostala napríklad 100,000 hlasov, ja potrebujem aspoň 3,001 hlasov, inak ostávam na mojom pôvodnom mieste. Moja strana dostala vo voľbách vyše 530,000 hlasov, takže by som ja – alebo hociktorá iná kandidátka či kandidát – potrebovala aspoň 16,000 preferenčných hlasov na to, aby som sa mohla skutočne prekrúžkovať na vyššie miesto. Mojich takmer 6000 hlasov skrátka nebolo dosť. Ak by toto pravidlo neexistovalo, bola by som do parlamentu zvolená, lebo podľa počtu hlasov by som poskočila z pôvodnej 52. pozície na výsledné 26. miesto a do parlamentu išlo 32 ľudí. Lenže ja som nemala 3% hlasov a tak sa moje preferenčné hlasy nepočítali. Mnohí o tomto pravidle nevedia a ako sa ukázalo, ani mnohí novinári – deň po voľbách vyšli v novinách mená a tváre poslankýň a poslancov, medzi ktorými som bola aj ja a mnohí iní, ktorí ale v skutočnosti do parlamentu nešli. Bola som teda len novinovou poslankyňou na jeden deň (smiech).“
Ako ste spomenuli, na Slovensku v súčasnosti platí 3-percentný prah na preferenčné hlasy. Majú ženy a muži rovnakú šancu prekrúžkovať sa dopredu?
„Podľa dát, ktoré som analyzovala, platí v slovenských voľbách pravidlo, že poradové miesto, na ktoré ma politická strana nominovala, na 75% určuje, koľko hlasov dostanem. Čiže tri štvrtiny môjho prípadného úspechu alebo neúspechu má v rukách moja politická strana, lebo ona rozhoduje, na ktoré miesto ma na kandidátnej listine nasadí. Preto je vždy nutné pri akomkoľvek porovnávaní brať do úvahy, na akých miestach sú nominované ženy a na akých muži. Podľa mojich analýz dostávajú kandidujúce ženy od voličstva minimálne toľko preferenčných hlasov, ako muži, vzhľadom na poradové miesto na kandidátnej listine, na ktoré ich politická strana nominovala.
A ak je medzi ženami a mužmi rozdiel v počte preferenčných hlasov, väčšinou je to v prospech žien, teda žena dostane vzhľadom na svoju pozíciu na kandidátnej listine viac hlasov než muž. Problém je, že nestačí len získať hlasy, ale musí ich byť minimálne 3% všetkých hlasov, ktoré dostala strana. A to je veľmi ťažké dosiahnuť a v princípe sa to podarí málokomu z ľudí, ktorí nie sú na najvyšších pozíciách. Až tri štvrtiny ľudí, ktorí dostali aspoň 3% preferenčných hlasov, boli nominovaní na miestach 1-14, čiže do parlamentu by sa dostali tak či tak. Voličky a voliči skrátka krúžkujú odhora, takže človek kandidujúci na nižšej než 14-tej pozícii nemá veľké šance prekročiť 3%-nú hranicu. To má za následok, že aj keď sú ženy rovnako populárne alebo populárnejšie než muži, nepomôže im to, lebo pri nízkej štartovacej pozícii neprekročia 3%-nú hranicu. O tom, kto sa do parlamentu dostane, teda do obrovskej miery rozhoduje strana tým, koho umiestni na ktoré miesto na kandidátnej listine.“
Vy ste skúmali dopady preferenčných hlasov pre ženy a ich vstup do politiky. Podrobnejšie ste analyzovali kampaň Zakrúžkuj ženu v Česku, aj na Slovensku. V Česku bola viditeľnejšia a úspešnejšia ako v Česku. Prečo podľa Vás?
„V Čechách prebiehala táto kampaň na sociálnych sieťach, hlavne Instagrame, a bola veľmi viditeľná. Organizátorkám kampane – boli medzi nimi aj muži, ale zámerne budem teraz hovoriť v ženskom rode – sa podarilo osloviť influencerky a aj mužov influencerov, ktorí boli známi a mali veľký dosah. To sa na Slovensku nepodarilo a kampaň zarezonovala oveľa menej a možno skôr v Bratislave než po celom Slovensku.“
Ako by ste teda efekt kampane Zakrúžkuj ženu zhodnotili na Slovensku? Do parlamentu sa dostal rekordný počet žien, ale aj vďaka zipsovému systému strany Progresívne Slovensko.
„Oddeliť od seba vplyv dvoch vecí, ktoré sa dejú naraz, je extrémne ťažké, ak nie nemožné. Môj dojem bol, že kampaň „Zakrúžkuj ženu“ na slovenských sociálnych sieťach žiaľ nebola dostatočne výrazná. Čo ale malo obrovský vplyv na celkový počet poslankýň v parlamente bola zipsová kandidátka PS. Odhora až nadol sa na kandidátnej listine striedali muži a ženy. To znamená, že aj ženy aj muži mali rovnaké šance, keďže 75% úspechu kandidujúceho tvorí pozícia na kandidátnej listine, ako som vysvetlila pred chvíľou. A naozaj – za PS vstúpil do parlamentu rovnaký počet žien a mužov, pomer v poslaneckom klube bol 50%. Čo je veľmi smutné je, že v ostatných stranách sa presadilo málo-pramálo žien, lebo neboli na kandidátnych listinách nasadené na dostatočne vysoké pozície. Napríklad v Smere bola prvá žena nasadená až na 33. mieste, čo bol najväčší extrém. Polovica zvolených poslankýň v parlamente bola z PS a druhá polovica bola zo 6 (!!!) politických strán dokopy. Čiže kým za PS bolo zvolených 50% žien a 50% mužov, v ostatných stranách dokopy to bolo len 14% žien a 86% mužov. To je hanebný výsledok.“
Sú návrhy koaličnej strany SNS na zvýšenie 3-percentného prahu. Čo si o tomto návrhu myslíte? Čo by to znamenalo v praxi, napríklad pre ženy?
„Návrh SNS bol zvýšiť osobné kvórum z 3% na 8%. Pripomínam, že už 3%-né kvórum je veľmi prísne. Ak by takýto návrh prešiel, znamenalo by to, že krúžkovanie by sa v podstate stalo bezpredmetným. Kandidujúci z posledných priečok OĽaNO resp. podľa aktuálneho názvu „Slovensko“, by toto kvórum prekročili, ale okrem nich by malo šancu extrémne malé množstvo kandidujúcich. To môže SNS rovno zrušiť krúžkovanie a povedať, že o všetkom bude rozhodovať politická strana a názor ľudí nikoho nezaujíma. Pre ženy by to znamenalo, že ak ich strana nenasadí na dostatočne vysoké miesto na kandidátnej listine, nemajú žiadnu šancu. Pri terajšom systém sú šance malé, ale aspoň ako-tak reálne.“
Má podľa Vás teda krúžkovanie zmysel? Čo ním vieme skutočne ovplyvniť?
„Krúžkovanie má podľa mňa veľký zmysel. Systém, ktorý máme, má za cieľ vyvažovať záujmy politických strán, keďže ony určujú, koho nasadia na vrchné a koho na spodné priečky, ale zároveň sa do určitej miery zohľadňuje aj vôľa ľudu, lebo veľmi populárny alebo známy človek sa môže prekrúžkovať. Problém je, že populárni ľudia sú väčšinou nominovaní na vysokých priečkach, takže sa ani nepotrebujú prekrúžkovať. Čo by bola podľa mňa oveľa vhodnejšia reforma by bolo znížiť osobné kvórum z 3% na 1%. V jednej analýze z roku 2022 to navrhol aj Parlamentný inštitút, ktorý patrí priamo pod Národnú radu SR. Takáto reforma by dala ľuďom väčšie možnosti spolurozhodovať o zložení parlamentu.“
Pôsobili ste dlho aj v zahraničí – kde vidíte najväčšie prekážky pre ženy dostať sa do politiky? Všeobecne, ale aj špecificky na Slovensku?
„V zahraničí som pôsobila na rôznych univerzitách a výskumných inštitútoch. Čo môžem povedať je, že v iných krajinách, z ktorých mám skúsenosti (Španielsko, Nemecko, Holandsko), ľudia vo všeobecnosti rozumejú tomu, že ženy by mali byť integrálnou súčasťou rozhodovacích procesov. Rozumejú tomu ženy aj muži. Na Slovensku vnímam u viacerých mužov a žiaľ aj u žien veľmi silné rodové stereotypy a predsudky. Ženy vraj majú byť doma s deťmi, čo sa hrabú do politiky a na rozhodovacie pozície, a tak ďalej. To je pre mňa nepochopiteľný postoj v 21. storočí, kedy by sme naozaj mohli a mali vnímať ženy a mužov ako rovnocenné bytosti. No a toto spoločenské nastavenie potom má vplyv na to, či štát poskytuje pre rodiny s deťmi služby na takej úrovni, ako pracujúci rodičia potrebujú, alebo či jeden z rodičov (takmer vždy žena) musí vypadnúť z práce, lebo škôlka buď nie je dostupná alebo má otváracie hodiny, ktoré vyhovujú škôlke a nie pracujúcim rodičom. Výsledkom nepriaznivého spoločenského nastavenia voči ženám a tiež nedostatku vhodných služieb ako jasle či škôlky pre rodičov, sa ženy u nás do rozhodovacích pozícií hlásia v menšej miere a majú aj menšiu šancu sa do nich dostať.“
Aj pred jesennými komunálnymi voľbami 2026 budeme počuť, že politika má byť výlučne o kvalite kandidáta, nie o tom, či je muž alebo žena. Ako na takýto argument odpovedáte?
„Na toto odpoviem, že by sa malo voličstvo dobre pozrieť na všetkých pánov, ktorí aktuálne sedia v parlamente alebo na ministerských postoch a zamyslieť sa nad tým, či sú všetci títo muži až takí kvalitní. Odpoveď bude, že nie všetci sú a mnohí sú aktuálne až zúfalo nekvalifikovaní a nekvalitní. Tak prečo boli nominovaní? Lebo sú muži a voči nim je spoločenská mienka naklonená pozitívne – v zmysle, že ich nikto neposiela ku deťom a do kuchyne – a tiež preto, lebo o ich deti sa starajú ich manželky. Ďalší dôležitý faktor je, že ženy častokrát prinášajú do verejného priestoru iné témy a upozorňujú na iné spoločenské problémy než muži, lebo ženy žijú čiastočne iné životy, majú iné životné skúsenosti, všímajú si okolo seba iné veci. A to nie je o kvalite konkrétneho kandidáta či kandidátky, ale o kvalite verejnej diskusie, v ktorej majú zaznievať témy relevantné pre celú spoločnosť. Rozmanitejší parlament má v neposlednom rade za dôsledok aj vyššiu kvalitu verejných politík.“
Miriam Zsilleová ukončila štúdium žurnalistiky na UK v Bratislave, v denníku SME pracovala 20 rokov ako redaktorka zahraničného oddelenia. Od marca do októbra 2012 bola šéfkou zahraničného oddelenia. Absolvovala zahraničné stáže v Bundestagu, či v denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung.
V roku 2010 dostala ako prvá novinárka čestné uznanie od mimovládnej organizácie Človek v ohrození za informovanie o ľudských právach na Kube. V rámci Novinárskej ceny 2013 získala nomináciu za najlepší komentár v printových médiách. V komentároch sa venovala ženskej problematike.
Od roku 2015 je šéfredaktorkou webu Ženy v meste, iniciátorkou založenia OZ Ženy v médiách.
Bola pri zakladaní networkingového konceptu Butterfly Business Club a je jeho členkou od začiatku roku 2022.