Moje pocity sa mi opisujú ťažko. Musela som spomaliť a "obmedziť" svoj život len na "tu a teraz" a sústrediť sa len na prítomný moment. Akékoľvek myšlienky o budúcnosti nemali zmysel, lebo by som ju aj tak nevedela ovplyvniť.

A potom mi to docvaklo – že toto tu a teraz je môj život, že iný nemám a že ak chcem byť šťastná, musím sa naučiť žiť a radovať sa zo života aj napriek neplodnosti. Predtým som sa v živote radovala, keď sa mi darilo a prežívala som, keď sa mi nedarilo. A keď som bola v ohrození a v riziku, že zomriem kvôli mimomaternicovému tehotenstvu, tak som si uvedomila, ze takto žiť nechcem. Nemá zmysel čakať na lepšie časy. Tie keď prídu, netrvajú večne a dovtedy len prežívam a nežijem. Cesta ku šťastnému životu je sa naučiť žiť stále, bez ohľadu na okolnosti. Veď každému život nieco prinesie a mne priniesol nesplnenú túžbu stať sa matkou. Ak neviem ovplyvniť tehotenstvo, tak viem v živote ovplyvniť iné veci.

 

 

Vytvorila som si “bucket list” (vedro prianí) – zoznam vecí, ktoré som vždy chcela robiť alebo zažiť, ale zatiaľ som ich nezrealizovala.  Robila som si každý deň radosti – tancovanie, čítanie, cestovanie… Tiež som vyhľadala pomoc v podobe life couchingu, na ktorý doteraz chodíme s manželom. Začala som rozprávať o neplodnosti, umelom oplodnení, smútku, ako sa správa okolie,  spoločnosť a ako neplodné páry v tichosti trpia.

Vďaka pochopeniu o čom život je, sústredeniu sa len na tu a teraz a robeniu si radostí, som sa stala oveľa šťastnejšou než kedykolvek predtym..

Uvedomila som si, že toto TU A TERAZ je môj život a že ho potrebujem žiť tu a teraz taký, aký je a ako najlepšie viem. Nemá zmysel čakať na niečo iné.

 

 

S láskou,

Barb