BRATISLAVA, PRAHA. Uznávaný režisér, scenárista a herec Juraj Herz, známy okrem iného tragickou groteskou Spalovač mrtvol, zomrel vo veku 83 rokov. Na sociálnej sieti o tom v nedeľu neskoro večer informoval herec Andrej Hryc.
"Slovenská i česká kinematografia pred chvíľou utrpela nenahraditeľnú stratu. Jeden z najúžasnejších režisérov, akých som kedy stretol, pán Juraj Herz, odišiel do režisérskeho neba. Nikdy na teba nezabudnem Juraj, ďakujem, že som Ťa poznal a že som mohol s Tebou pracovať. Odpočívaj v pokoji," napísal Hryc na svojom facebookovom profile.
Juraj Herz, rodák z Kežmarku (4. septembra 1934), žil v Prahe, kde vyštudoval réžiu a bábkoherectvo na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU). Následne pôsobil krátko v divadle Semafor, neskôr ako asistent réžie a režisér Filmového štúdia na Barrandove. V roku 1987 sa po mnohých príkazoch, zákazoch a zásahoch do svojich filmov rozhodol emigrovať do Nemeckej spolkovej republiky (NSR).
Televízny seriál Čierni baróni režiséra Juraja Herza. Foto - TASR
Úspešný Spaľovač mrtvol
Po režisérskom debute v roku 1965 (Sběrné surovosti) natočil o rok neskôr prvý celovečerný film Znamení raka (1966). Nasledovala takmer šesťdesiatka hraných a dokumentárnych filmov, ktoré žali úspechy v zahraničí: Spalovač mrtvol (1968) – film navrhnutý na Oscara, televízny film Sladké hry minulého léta (1969) – Zlatá nymfa a Grand Prix z Medzinárodného televízneho festivalu v Monte Carlo, Petrolejové lampy (1971) – premietané na Filmovom festivale vo francúzskom Cannes, Morgiana (1972) – Zlatý Hugo Filmový festival Chicago v USA a ďalšie.
Medzi jeho známe a divácky obľúbené filmy patrili: komédie Holky z porcelánu (1974), Holka na zabití (1975), Den pro mou lásku (1976), rozprávky Panna a netvor a Deváté srdce (obe 1978) či komédie Buldoci a třešně (1981) a Sladké starosti (1984).
Ceny z mnohých festivalov
Medzi jeho posledné filmy patril horor T.M.A. (2009), Habermannův mlýn (2010) - film bol nominovaný na Českého leva - a autobiografický film Čestný občan - desaťminútový film, súčasť celovečerného filmu Slovensko 2.0 (2013).
Dielo Juraja Herza ocenili na viacerých filmových festivaloch - v americkej Atlante, Chicagu, v talianskom Sorrente, v španielskom Madride, českých Karlových Varoch a vo švajčiarskom Montreaux. Cenu za celoživotné dielo mu udelili na Medzinárodnom festivale filmov pre deti a mládež v českom Zlíne (2004) či na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch (2009). V rovnakom roku získal Cenu za dlhodobý prínos českému filmu od Českej filmovej a televíznej akadémie. V máji 2011 si prevzal titul Čestný občan mesta Kežmarok.
