Začalo sa to, keď sa mi na začiatku očkovacieho chaosu podarilo so šťastím začiatočníčky vybaviť termín pre mojich rodičov. Pre Pfizer museli vycestovať do iného mesta, ale zvládli to s prehľadom ľudí, čo za 80 rokov života zažili kde-akú zložitú situáciu a nikdy to nevzdali.
Veľmi som sa tešila, že nemali vedľajšie účinky a sú vyzbrojení proti covidu, ktorý by prišiel bez varovania. Tak som sa chválila. Chcela som sa podeliť s radosťou, že to moji seniori zvládli a keď to zvládli oni, máme šancu všetci.
Očkovanie a účinky
Ale deliť sa o radosť už v ére korony nie je samozrejmosť. Mnohí sa ma snažili z toho opojenie dostať suchým konštatovaním, že to nie je dobré, že rodičia žiadne bočné účinky nemali. Konštatovanie bolo suché a ničím nepodložené. Vyslovili ho ľudia, ktorých tu teraz pribúda neúrekom – rýchlo vyštudovaní znalci a znalkyne, ktorí neberú na ľahkú váhu žiadny detail. Ten nepodložený zvlášť, lebo, čo keď.
Chcete si pravidelne čítať stĺpčeky žien v meste priamo vo svojom e-maili bez reklamy?
[[newsletter]]
Pokračovalo to, keď som sa nechala zaočkovať sama. S nadšením som oznamovala, že ja som s AstraZenecou naozaj kamoška. Že nie, že nemám vedľajšie účinky, ale že sa asi pomýlili a namiesto vakcíny som dostala duracelku – toľko energie cítim. Hneď ma niekoľko rýchlokvasených odborníkov a odborničok inštruovalo, že to fakt nie je dobré.
Nie som podkutá vedkyňa ani lekárka, tak som si to vysvetlila laicky, že ja už som covid prekonala a AstraZeneca, zrejme našla v mojom tele dosť protilátok, aby nerobila žiadnu revolúciu. Iba si sadla s mojimi protilátkami a dali si v pokoji kávu.
Ani o túto radosť nie je ľahké sa dnes podeliť. Zoči-voči statusom o zimnici, horúčkach, únave a nevoľnosti je moja radosť bezcitná. Rozumiem. Ale prečo mám klamať, len aby som zapadla?
Keď otvorili terasy, cítila som podobné rozpaky. Ľudia fotili davy v nákupných centrách a na terasách v kaviarňach. Vždy s podobným textom: len aby sme nebanovali, aby sme nepoľavili v opatrnosti, aby sme nič nepodcenili.
Myslím, že už banujeme. Prišli sme v korone o mnoho istôt, ale s určitosťou aj o schopnosť a odvahu tešiť sa, keď je z čoho. Tešiť sa, keď niekto nemá vedľajšie účinky, keď neleží s teplotami, keď si môže dať kávu na terase – keď chvíľu netrpí. Lebo posledný rok sme trpeli všetci. Každý po svojom, ale všetci intenzívne.
Začnime sa zase tešiť
Takže pre úplnosť: je ľudské tešiť sa z toho, keď niekto nemá bolesti: napríklad po očkovaní v akomkoľvek veku. Je namieste podeliť sa o radosť z prvej kávy na terase za dlhé mesiace. Lebo nejde o kávu, ale o ten výdych po mesiacoch izolácie. Je namieste veriť v ľudské dobro a zodpovednosť. Je existenčné, tešiť sa z každého, hoci i čiastkového víťazstva nad pandémiou.
Lebo mnohí moji novinárski kolegovia a kolegyne v snahe o šírenie bezbrehej zodpovednosti zabudli veriť v ľudskú schopnosť rozhodovať sa sám a zodpovedne. Tak veľmi sa spolu s vládou rozhodli nastavovať opatrenia pre ľudí, čo ich nedodržiavajú, že zabudli na tých, čo v nich úprimne veria.
Korona zrejme zmení mnoho vecí, ale ak nás pripravila o schopnosť tešiť sa z maličkostí, veriť v dobro a charakter ľudí a tešiť sa z radosti druhých, tak nás naozaj prevalcovala. Ako ľudí nás zmenila na nepoznanie.
A to je hrôzostrašný vedľajší účinok, ak dovolíte rýchlokvasený názor laičky.