Blogy na portáli Ženy v meste prinášajú autentické príbehy, názory a skúsenosti žien. Objavte inšpiráciu, otvorené pohľady na život aj témy, ktoré hýbu spoločnosťou.
Hoci si to mnohé ženy navrávajú, nefunguje to tak, že ak sú šikovné a vzdelané, presadia sa. Presadia sa jednotlivo, ale nie vo väčšom počte, aby mohli politické prostredie meniť. A vo veľkom počte sa nepresadia, pretože o tom, koľko sa ich presadí, stále rozhodujú muži.
Redakcia Žien v meste · 3. decembra 2015
To, že sa mi pravidelne pri účasti v live vysielaní televízie niekde zaseknú dvere, by ešte šlo. Ale keď mi raz tesne pred dôležitým stretnutím praskla na taške od notebooku karabínka, ktorá vystrelila dohora tak, že mi rozťala pery a zlomila zub, začala som sa zamýšľať nad tým, prečo sa mi to deje.
Redakcia Žien v meste · 2. decembra 2015
Hádam každý z nás by mohol uviesť podobne príklady zo života, ktoré vedia narušiť každodenný chod domácnosti a urobiť ho komplikovanejším. Avšak hmotné veci sa dajú opraviť, alebo nahradiť – sú to len veci. Keď odíde zo života človek, nenahradíte ho nikým iným.
Redakcia Žien v meste · 1. decembra 2015
Zaliezla do svojej izby, rodičom oznámila, že do školy už nikdy nepôjde. Moja kamarátka ju tam ani nenúti chodiť, dohodla sa so školskou psychologičkou a triednou, že nateraz bude lepšie, keď zostane doma a úlohy jej budú posielať mailom.
Redakcia Žien v meste · 30. novembra 2015
Práve teraz počujem zo spálne opäť suchý dráždivý kašeľ, ktorý lekári radi nazývajú neproduktívny. Už celkom rozumiem významu tohto slova. Dieťa bude asi opäť choré a ja neproduktívna.
Redakcia Žien v meste · 29. novembra 2015
Prečo sa zmeny tak bojíme? Veď zmena je tu stále. Či si ju pripúšťame alebo nie. Jedna vec, ktorú som sa naučila a realizujem ju tento rok je to, že robím zmeny dobrovoľne.
Redakcia Žien v meste · 29. novembra 2015
Skrátka, žena po štyridsiatke je úbohá chuderka, ktorá keď nemá komu nachystať chlieb s maslom, vyčistiť topánky, prípadne rovno utrieť zadok, jej život nemá zmysel a upadá do depresie. A z tej ju vytrhne iba psík alebo mačička, ktorým môže kupovať skvelé granulované mňamky, vysávať po nich chlpy a utierať grcky, keď im tie mňamky nesadli…
Redakcia Žien v meste · 28. novembra 2015
Dnes už viem, že byť dospelým nie je také jednoduché. Chce to silu, odvahu, chce to veľa energie. Každý dospelý je svojím spôsobom hrdina. Odoláva, vstáva, padá, naberá a stráca ilúzie, prestáva veriť na rozprávky alebo znovu nachádza dieťa v sebe, stará sa, obetuje, ide si za svojím…
Redakcia Žien v meste · 27. novembra 2015
Tiež som patrila medzi bežcov, ktorí malí pocit, že najdôležitejšie na behu je samotný beh. Patrila som medzi nich dovtedy, kým som sa nepochválila svojmu lekárovi. No a ten mi dal.
Redakcia Žien v meste · 27. novembra 2015
Ale medzi nami chodia aj iní synovia. Majú trinásť, možno osemnásť a viac. Prerástli svoje mamy, ostala v nich krehkosť synov, ale aj večné dieťa. S takými sa stretávam v práci.
Redakcia Žien v meste · 25. novembra 2015
Nemáte čas čítať knihy? Pustite si ich do ucha počas cestovania do práce alebo pokojne aj počas žehlenia.
Redakcia Žien v meste · 24. novembra 2015
Babka? Dedko? Ako to znie? Veď pod pojmom babka a dedko si od detstva predstavujeme starcov, ktorí sa pomaly presúvajú z miesta na miesto. Múdrych, ale pokrčených. Čarovných, ale nie moderných.
Redakcia Žien v meste · 24. novembra 2015
Tak ako aj pri všetkej snahe, námahe, modlitbách a prosbách nemôžu matky svoje deti zastaviť, keď sa rozhodnú vydať na cestu drog, alkoholu, či ďalších sebadeštrukčných aktivít, tak im nemôžu zabrániť ani v tom, aby sa dali sfanatizovať a je úplne jedno akou ideológiou. Je to smutné konštatovanie, ale je to fakt.
Redakcia Žien v meste · 23. novembra 2015
Ako sme tam tak v tej izbe stáli, každá vo zväzku, ale tu bez muža. Na otázku starej mamy, prečo nikto z nich neprišiel, sa vlastne nikomu ani nechcelo odpovedať. Nech si všetci hovoria čo chcú, muži takéto situácie nezvládajú ukážkovo.
Redakcia Žien v meste · 22. novembra 2015
Šaty, ktoré mi nesedia, šaty, ktoré mi nesedeli už v obchode, len mi to nikto nepovedal. Topánky, ktoré tlačia, topánky, ktoré majú svoje dobré dni za sebou. Šatky, šále, farby, ktoré mi nepristanú.
Redakcia Žien v meste · 22. novembra 2015
S dobrým menom človeka je to podobné. Dlho sa buduje: vzdelaním, svedomitým a poctivým životom, morálnymi zásadami, čestnou prácou… A často si sám dokáže vedome pochovať svoje renomé.
Redakcia Žien v meste · 21. novembra 2015
Teroristi nielenže zabíjajú ľudí v Európe, ale oni zabíjajú aj medziľudské vzťahy tých na Slovensku, ktorí máme to šťastie, že sme v „nesprávnom čase neboli na nesprávnom mieste.“ Robíme im vlastne takú obrovskú nadprácu. Dokonalo, zadarmo a úplne dobrovoľne.
Redakcia Žien v meste · 21. novembra 2015
Diskusie nečítam. Nechcem nadávať na moslimov. A rovnako ich nechcem obhajovať. Chcem proste len žiť tak, ako doteraz. Pred Parížom.
Redakcia Žien v meste · 21. novembra 2015
Dnešní Maďari také niečo asi nepoužívajú, no ako tak pozerám, s našimi menami tiež nie je všetko s kostolným poriadkom. Čo sa teda týka nejakej rodovej rovnosti alebo čo. Nehovorím, veď ženy si manželove meno celkom povinne dať nemusia, v podstate to mnohé robia s radosťou, avšak, ak sa niekto po svadbe volá Erika Kostelníková, tak to značí jediné. Že patrí nejakému Kostelníkovi.
Redakcia Žien v meste · 20. novembra 2015
Nie je to pohovor partnerov, stále oproti vám sedia niektoré profesorky či docenti, ktorí vám potrebujú dať pocítiť, že ste zase v živote nedosiahli toľko, koľko si myslíte. Lebo v ich svete sa ráta teória a vy ste človek z praxe. Vedomosti rozdeľujú na viac a menejcenné.
Redakcia Žien v meste · 19. novembra 2015
Denníky som si písala roky, tento je paradoxne jediný v mäkkých doskách. Možno preto, že pojednáva o dňoch v ktorých mäkkosť a láskavosť porazila obušky a tvrdosť režimu. Mala som štrnásť rokov a bola prváčka na gymnáziu.
Redakcia Žien v meste · 18. novembra 2015
Mám rada tú atmosféru a vlastne také príjemne teplo, ktorým sa navzájom v ten deň obdarúvame. A tiež to, že sme spolu. Niekedy podpichnem na Facebooku mojich poľských známych, ktorí v ten deň normálne pracujú a zverejním nejakú fotku, či len tak napíšem, ako sa práve máme. Jasné, že nám závidia.
Redakcia Žien v meste · 17. novembra 2015
Vďačnosť má aj podobu zodpovednosti za to, čo máme. Za miesto, kde žijeme, les, kam ideme na huby a šípky, za vodu zo studne. Neuspokojíme sa so všetkým, čo sa okolo nás deje. Hľadáme riešenia, pomáhame, nehejtujeme na internete, ale konštruktívnu kritiku smerujeme na relevantné miesta a ľudí, ktorí sú za veci zodpovední. Vďačnosť je opak ľahostajnosti.
Redakcia Žien v meste · 16. novembra 2015
