Je mladšia, je dravšia a častokrát si ráno povzdychne, prečo má o päť rokov menej. Od malička ju učím, že je iná ako jej staršia sestra a že je to tak dobre, lebo každá je svojská a každá je v niečom výnimočná. Nemôže za to, že sa narodila ako druhá v poradí a že jej sestra veľa vecí vyskúša s päťročným náskokom. Učím moju mladšiu dcéru neporovnávať sa so staršou, hoci ona by sa jej rada vyrovnala hneď a vo všetkom. Teším sa, že je každá iná, lebo spolu sú dokonalé. Jedna obohacuje druhú.
Nedali sme ich ani na jednu školu, pretože, ak som niečo nemala v detstve rada, tak poznámky učiteľov a učiteliek, že aha, ty máš u nás toho staršieho brata. Nemala som to rada, hoci z našej súrodeneckej dvojici som bola ja tá, čo ju chválili viac. Nepáčilo sa mi počúvať, čo si myslia o mojom bratovi, ktorého som predsa poznala lepšie ako oni.
Porovnávaniu mojich dcér som sa na základnej škole vyhla, pretože nechodili do spoločnej. Za to si to teraz užívame mimo školy, lebo robia jeden šport. Tréneri sa rozhodli, že našu mladšiu dcéru vyburcujú k lepšiemu športovému výkonu, keď ju budú porovnávať so sestrou. So sestrou, ktorá má takmer o päť rokov viac. Povzbudzujú ju tým, že jej hovoria, že nie je ako jej staršia sestra. No, dobré ráno, stará mama.
O čo sa ja snažím roky, to mi tréner odpáli v minúte a môžem začať od začiatku. Najrýchlejšie riešenie by bolo, že moju mladšiu dcéru naučím trénerovi presne povedať, v čom je lepšia ako jej staršia sestra. Lebo v mnohom je. Ale mám ju naučiť brániť sa tak, že zhodí svoju staršiu sestru? Má sa ohradiť tým, že povie v čom je horšia tá staršia?
Rozmýšľam, kto nás naučil merať hodnoty porovnávaním s ostatnými. Porovnávame sa, či sme šťastnejší ako tí druhí, dokonca, či sme nešťastnejší ako tí druhí. Či si budujeme kariéru rýchlejšie ako kolega, či ideme na lepšiu dovolenku ako kamarátka či sme urobili lepšiu párty ako susedia. Naša vlastné šťastie získa na hodnote často až vtedy, keď šťastie iného stráca. A jedna sestra je dobrá, až keď je lepšia ako jej tá mladšia či staršia.
Neporovnávajme sa. Nie je v tom nič povzbudzujúce. Vždy musí byť jeden lepší ako druhý. A celá nádhera je v tom, že sme každý celkom iný. V tom sa obohacujeme navzájom.
Ale aby som nezabudla. Nedávajte súrodencov na ten istý šport. Pre lepšie rána.
Prečítajte si aj Výnimočný stav v Bratislave