|
Sloboda! Leto! Príroda! Už je to tu! A tiež opekačky, grilovačky, kosenie trávnikov a iné záhradné práce. Raj pre milovníkov prírody a kutilov.
Viete, že nie všade sa dá len tak vybehnúť na gril? Pred rokmi, sme s manželom navštívili známych vo Viedni, chceli sme si pri Dunaji opekať. Nedalo sa. Takú udalosť treba na patričnom úrade nahlásiť niekoľko dní vopred, a len s časovým povolením sa dá vyznačené miesto obsadiť. Kto griluje bez povolenia, hrozí mu pokuta. Kto griluje dlhšie, ako má povolené, aj tam sú vyvodené sankcie. Boli sme prekvapení. Zdalo sa nám to zvláštne, že aj oddych je vtesnaný do pevného rámca. Kde je priestor na radosť, fantáziu a spontánnosť?
Minulú sobotu sme boli pozvaní na garden párty k známym. Zrazu sa v ich záhrade objavil sused s prosbou, že si chce požičať brúsku. Nikomu z prítomných nenapadlo, že chlapík tu požičanú brúsku hneď použije. Veď videl, že práve oslavujeme! No on si išiel za svojím, bez ohľadu na susedov. Pokazil oslavu.
Určite to poznáte viacerí: brúsenie, pílenie, kosenie trávy a podobne. Tieto zvuky vedia poriadne unaviť. Najmä vtedy, keď si chcete oddýchnuť, vychutnať čaro prírody. Je jasné, že stavebné úpravy, či záhradkárske práce treba spraviť, lenže kedy? Kedy je ten správny čas? Má to byť len tak, keď sa niekomu chce? Alebo by to malo byť nejako regulované?
Rátame s tým, že ostatní k nám budú slušní a ohľaduplní. Ale nie vždy to takto je.
Všetci sme tak trochu ako školopovinné deti, ktorým v škole prestávka medzi hodinami nestačí. Niektorí žiaci sa radi bláznia aj počas vyučovania.
Keď som študovala pedagogiku, zúčastnila som sa ukážkovej hodiny. Bola som zvedavá, čo urobí vzorná učiteľka, keď sa deti počas hodiny začnú rozprávať, vrtieť a podobne. A viete čo urobila? Povedala im, že na jej povel si budú môcť zakričať najhlasnejšie ako len vedia. Podmienka bola taká, že skončia presne na jej pokyn rukou. Páčilo sa im to. Splnilo to svoj účel. Nikomu ten krik uši nerezal– veď všetci kričali v tom istom čase. Jednoduché.
A podľa toho vzoru by mohlo fungovať aj „bzučanie“ v záhradkách. A veru, že v niektorých to tak funguje. Moja sestra býva v Poľsku s rodinou na sídlisku, kde je 30 rodinných domov. Majitelia sa dohodli, že budú kosiť a používať hlučné prístroje len v sobotu od rána do poobedia. Potom už majú pokoj.
Je lepšie sa dohodnúť a podľa toho sa riadiť. No je ešte dosť ľudí, ktorým dohoda nič nehovorí. Veď on je na svojom a bude si robiť, čo chce! Bude brúsiť do večera, aj keď susedia, aj jeho rodina by si radi po práci oddýchli. Bude kosiť, aj keď už by privítali pokoj. Bude znečisťovať ovzdušie, lebo je to jeho priestor.
V takých prípadoch, kde slušnosť končí, by zrejme mala zakročiť predvídavosť, poriadok a vymáhateľnosť práva. Tak ako to riešia v susednom Rakúsku. Lebo slobodne by sa mali cítiť všetci milovníci slobody, prírody a leta!
Prečítajte si aj Obväz na hlavu
