
Obväz na hlavu
Počula som to pred vyše 30 rokmi, keď som bola ešte malá. Väčšinu zúčastnených na rodinných oslavách to veľmi pobavilo. Hlavne pánsku časť spoločnosti. Vtedy som ešte nevedela, čo sú stereotypy. Neviem, či by dnes také konštatovanie niekoho rozosmialo. Stereotypom sa posúvajú hranice.
Redakcia Žien v meste · 24. mája 2016 · 3 min čítania
„Neviem si predstaviť, že by som sedel vedľa ženy – šoférky, asi by som musel byť vážne chorý,“ hovoril môj strýko. „A aby som nebol na posmech, musel by som mať obväz na hlave, aby všetci pochopili, prečo ma vezie baba,“ takto vysvetľoval, prečo v jeho rodine šoféruje auto len on. Zosmiešňoval a podceňoval ženy. Počula som to pred vyše 30 rokmi, keď som bola ešte malá. Väčšinu zúčastnených na rodinných oslavách to veľmi pobavilo. Hlavne pánsku časť spoločnosti. Vtedy som ešte nevedela, čo sú stereotypy. Neviem, či by dnes také konštatovanie niekoho rozosmialo. Stereotypom sa posúvajú hranice. Našťastie.
Ešte pred vyše 100 rokmi ženy nemali volebné právo. Možno aj vtedy niekto pri stole vtipkoval, že raz žena pôjde voliť, ale to len v prípade choroby muža.
Pred 20 rokmi, keď som prišla na Slovensko, diskutovalo sa o zvláštnom vyjadrení poslanca Cupera, ktorý navrhoval, aby ženy šoférovali len v pravom jazdnom pruhu. Zjavne chcel vrátiť hranicu stereotypov o niekoľko rokov naspäť.
Pred 10 rokmi som zažila inú situáciu. Na dverách bytu, v ktorom sme s manželom bývali, sme našli odkaz: „Pani suseda, nenechávajte igelitky so smeťami na chodbe!“ Naša akčná, starostlivá domovníčka mala všetko pod kontrolou. A to je dobré, lebo poriadok treba dodržiavať. Mňa však zarazilo, že v liste sa obracala na mňa. Zjavne bola názoru, že o poriadok sa starajú len ženy. Myslím, že aj dnes, po 10 rokoch, nájdem veľa ľudí s podobnými názormi.
Pred týždňom nás navštívil známy, ktorý sa vybral na cesty Európou a keďže bol už tri týždne mimo domova, potreboval oprať veci. Keď sa s prosbou obrátil na mňa, odkázala som ho na manžela, ktorý u nás doma zapína pračku a perie. Mali ste vidieť jeho prekvapenú tvár!
Lebo rozdelenie úloh v domácnosti je stále vnímané podľa stereotypov z minulosti. Mne sa páči nekonvenčnosť istých známych, ktorí jednoducho majú absolútne nestereotypne záľuby a záujmy, čo sa týka pohlavia. Žiadnemu z nich to nevadí. Vyvolávajú tým úsmev a zainteresovanie iných. Kontakt s nimi môže byť pre stereotypne rozmýšľajúcich ľudí veľkou lekciou. A dobre by bolo, keby takých nestereotypných ľudí bolo viac. Vždy, keď nás doma navštívia, ja so známym sa bavíme o kulinárskych receptoch, jeho žena s mojím mužom preberajú novinky zo železiarstva či stavebné riešenia. A poviem vám, že ten známy je fešný muž, jeho žena – krásna, dlhovlasá blondínka. Ona pekne vyzerá s kladivom. Jej mužovi varenie neuberá na mužnosti. Spomínaný manželský pár ma vymenené záujmy od prírody.
Príroda im to uľahčila, ostatní sa musia učiť so stereotypmi bojovať, aby sa im ľahšie žilo. Môj strýko, ktorý zosmiešňoval ženy šoférky, by určite viac získal, keby vlastnú ženu za volant pustil. Najmä vtedy, keď si zlomil nohu a nemohol šoférovať. Bol odkázaný len na taxíky. Jeho žena sa neodvážila sadnúť si za volant, napriek tomu, že strýko ju o to prosil. Už mu nebola na posmech žena šoférka. A ani si nechcel dať obväz cez hlavu. Hoci niektorým by obväz, či studený obklad, možno pomohol.
Prečítajte si aj Neseďte v kúte
Mohlo by vás zaujímať
Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali
Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na
Diana Javorčíková · 18. augusta 2026
Príbeh nie jednej ženy. Prečo od neho neodišla skôr?
Tento príbeh je príbehom viacerých žien, ktoré spájajú rovnaké menovatele: strach, strata dôstojnosti, strata vlastnej identity, pochybnosti o sebe samej, psychické utrpenie, psychické vyčerpanie. A to len z jediného dôvodu – prežili si násilie zo strany partnera, manžela a našli tú silu, aby vyhľadali odbornú pomoc a svoj príbeh rozpovedali nahlas. Tento príbeh teda nie je fikciou, je založený na
Nezlomné · 4. augusta 2026
Nevážne vo vážnom svete: VÉ ŠTVORKA v Trávnici
Moja mama a jej o dva roky mladšia sestra sú čiperné sedemdesiatničky. Majú dve rovnako čiperné kamarátky, tiež sestry a sedemdesiatničky. Sú to bývalé spolužiačky zo základnej školy a kamarátia sa už vyše šesťdesiat rokov. Hovoria si „vé štvorka“ a zasadajú každý týždeň v Trávnici, po starom Fíš, lebo sa tam spoločne starajú o záhradu jednej z nich.
Lucia Ábelová · 24. júla 2026




