Zistila som, že reakcie prezrádzajú viac, akoby som predpokladala.

Mám teraz jednu takú novinku, z ktorej som sa ja osobne „neposkladala“, ale akože je to veľká vec, hovoria teda ostatní. Skrátka sa asi vydám. Do života, veru, ale aj za istého muža. No, ale nie o tom som chcela…

Sme spolu tak dlho, žeby to pre ľudí nemalo byť až takým prekvapením, preto nejaké „WAU!“ ani nečakám. Ale predsa sa deje, to asi vyplýva z toho, že som taká nevesta na úteku, nechcelo sa mi do toho nikdy, odkladala som to stále. Nuž stalo sa, že teoreticky do konca roka to dáme. Nie, nemáme tzv. urýchľovač, v bruchu cítim tak maximálne bryndzáky, ktorých som si zase dala veľa. Skrátka je asi čas. Nuž, ale aby som sa dostala k pointe.

Pomaly túto informáciu dávkujeme svojmu okoliu. A ja na jednoduchom príklade vidím, akých ľudí okolo seba mám. Toto zistenie ma asi aktuálne teší viac, ako samotná informácia. Viem, ľudia niekedy môžu reagovať zvláštne, nie tak, akoby chceli, lebo sa nám v živote dejú kadejaké veci. To beriem. Ale mám teraz pomyselný „teplomerík“ úprimnosti, ktorý jasne ukazuje, koľko u koho bije.

A hlavne, ukazuje sa krásna škála prajnosti - radosti - falošnosti.

Od reakcií typu:

-    Vááážne?! Ja odpadnem, akú mám radosť…super!

-    No, ja som si myslela, už je čas!

-    Čo? Si robíš srandu? Ty? Teda vy?

-    Ďakujem ti, že si zatienila moju rozlúčku slobody, si kamka, haha.

-    A budem pozvaná?!

-    Aký je dress code?

-    A to chceš hneď aj dieťa?

-    Hej? „úprimne“ super! A koľko stojí menu? 

 

Možno na tom nie je nič zvláštne, ale mne sa zdá, že som si na tomto príklade jednoducho „čekla“ ľudí vo svojom okolí. A poviem vám, veruže som aj sklamaná! A práve to ma donútilo premýšľať, prečo sú ľudia takí, akí sú. Na to teraz neprídem, ale cítim ďalší posun vo svojom ja.

Po čase sa odpútať definitívne od ľudí, ktorí to iba na mňa hrajú, a ja ich tolerujem, pretože sa to patrí. Už asi nebudem. Aj keď sa to nepatrí. Lebo sa treba obklopiť ľuďmi, ktorí nám nielen doprajú! Ale rovnako sa s nimi tešíme aj my. Ako sa to hovorí, zdieľaná radosť - dvojitá radosť? Tak prečo sa trápiť falošnosťou, keď mi môj „teplomerík“ úprimnosti jasne ukazuje kudy kam… Ako dobre, že tej úprimnosti je zatiaľ viac ako falošnosti…

.

Prečítajte si aj Spustila sa lavína