Niektoré školy a škôlky museli zatvoriť, pretože chýbali učiteľky, v nemocniciach postrádali zdravotné sestry, v obmedzenom režime fungovali knižnice, či múzeá, nepracovali ani pracovníčky rybárskeho priemyslu. Verejnoprávna rozhlasová stanica RÚV obmedzila televízne a rozhlasové vysielanie.

Protest žien na Islande

Ženy chýbali nielen v práci, ale aj v domácnostiach, kde odmietli robiť neplatenú prácu. Desaťtisíce žien a nebinárnych osôb viedla do štrajku sama premiérka Katrín Jakobsdóttirová.

"V prvom rade tým preukazujem solidaritu s islandskými ženami," uviedla podľa BBC. Ženy protestovali proti pretrvávajúcej platovým rozdielom a sexuálnemu násiliu.

„Doposiaľ sme nedosiahli náš cieľ úplnej rovnosti a stále riešime rozdiely v platoch, čo je v roku 2023 neprijateľné,“ uviedla premiérka Katrin Jakobsdóttirová, 47-ročná politička, autorka detektívok a matka troch detí, ktorá je na čele vlády ostrova s 372 000 obyvateľmi päť rokov.

Island je vzorom pre rodovú rovnosť

Svetové ekonomické fórum hodnotí Island 14 rokov po sebe ako krajinu s najrovnoprávnejším postavením mužov a žien na svete. „Island je považovaný za raj pre rodovú rovnosť,“ pripomenula podľa denníka The Guardian Freyja Steingrímsdóttirová jedna z organizátoriek akcie a riaditeľka komunikácie v Islandskej federácii pre verejných pracovníkov.

„Ale v raji pre rodovú rovnosť by nemal existovať 21-percentný mzdový rozdiel a nemalo by tu byť štyridsať percent žien, ktoré majú skúsenosti s rodovo orientovaným a sexuálnym násilím. To nie je vec, o ktorú sa ženy po celom svete usilujú,“ dodala.

Na Slovensku je aktuálny rozdiel v mzdách mužov a žien 18,4 percent, čím sme sa v rámci Európy dostali na 25. miesto z celkových 36 krajín, kde je priemer 13 percent. To znamená, že ženy musia pracovať približne o 2 mesiace dlhšie, aby dosiahli rovnakú ročnú odmenu ako muži.

Štrajk žien na Islande z roku 1975

Mnohí označujú štrajk za najväčší od roku 1975. Protestná akcia vtedy vstúpila do dejín ako Kvennafrídagurinn (Deň voľna pre ženy) a zúčastnilo sa jej deväťdesiat percent žien. Nešli do práce, nestarali sa o domácnosť alebo deti a namiesto toho demonštrovali a spievali v centre Reykjavíku.

Masový protest, ktorý paralyzoval krajinu, bol úspešný a nasledujúci rok schválil parlament zákon garantujúci ženám rovnaký plat ako mužom. V roku 1980 sa prezidentkou Islandu stala Vigdís Finnbogadóttir, prvá demokraticky zvolená prezidentka na svete.

Hoci Island dominuje svetovým rebríčkom rodovej rovnosti, podľa tamojších žien hlavné ciele takmer päťdesiat rokov starého protestu neboli splnené.