|
Keď sme sa nedávno s advokátkou Zuzanou Čaputovou rozprávali o tom, ako sa zmenilo právo na Slovensku, použila pojem legislatívny optimizmus. To znamená, že naša právna úprava je nastavená tak, aby posilňovala transparentnosť, férovosť, účasť verejnosti a potierala korupčné správanie. To, čo nastavené nemáme, je správanie sa verejných činiteľov a ľudí v pozadí. Klamú a nevyvodzujú zodpovednosť za svoje chyby, čím ostatným odkazujú, že právo dodržiavať netreba.
Vzorovo to predviedli diplomat Miroslav Lajčák a premiér Robert Fico. Energiu zvolených politikov nevyužili, aby zistili, či boli kultúrne akcie v čase nášho predsedníctva predražené, ale aby zistili, čo my ostatní vydržíme. A vydržať toho musíme naozaj dosť.
Napríklad, že prípad je zo série Jedna baba povedala (Fico). Že Zuzana Hlávková je mladá idealistka (Lajčák) a nemá potrebné množstvo informácií (ministerstvo zahraničných vecí). Že novinári sú špinavé protislovenské prostitútky (ako inak, Fico) a že je to cielený útok na slovenské predsedníctvo v EÚ (Fico a Lajčák).
Svoju kauzu malo počas predsedníctva v roku 2009 aj susedné Česko. A nemyslím tú, keď im padla vláda. Myslím zákazku na zaistenie audiovizuálnej techniky pre predsedníctvo, ktorú získala spoločnosť ProMoPro od úrady vlády bez výberového konania. Minulý rok súd odsúdil niekoľko podnikateľov na tri až deväť rokov väzenia a vyčíslil škodu štátu na 388 miliónov korún.
Zopár bezobsažných vyhlásení premiéra a ministra vydržať môžeme, ale potom by sa už k slovu malo dostať právo, ktoré je nastavené na potieranie korupčného správania. Akurát ešte v histórii samostatného Slovenska nedostalo možnosť dokázať to na vysokopostavenom politikovi či političke.
Prečítajte si aj Za všetko nemôžu médiá
