|
Buchty vás naučil piecť majiteľ prevádzky, ktorý buchty vyrábali a predávali, ale fungovanie ukončili. Vy ste výrobu chceli obnoviť, čo Vás k tomu viedlo?
"Buchty ma naučil piecť pán Ďurej z Muráňa a jeho sestra, od ktorých som odkúpila aj pôvodné zariadenie a stroje. Najprv som buchty piecť nechcela, ja som nahovárala pána Ďureja, aby pečenie obnovili v Muráni a že ja od nich budem odoberať len hotové buchty a predávať na Zbojskách. Oni však pokračovať nechceli, a dohodli sme sa, že ma buchty naučia piecť. Ja som tie buchty poznala, samozrejme, dlhé roky, zamilovala som sa do nich vďaka čučoriedkovej a bolo mi ľúto, že výroba tak skvelého a tradičného produktu z nášho regiónu, skončila."
Čo bola najťažšie, keď ste buchty piekli prvý raz? Čo je ťažké dnes, keď ste už v tom profesionálka?
"Rovnomerne rozvaľkať cesto (smiech), keďže ja som nemala vzdelanie v gastronómii, nemala som skúsenosti s profi gastro výrobou, a to som cítila aj pri výrobe prvých buchiet. Kým som si zautomatizovala procesy, zosúladila miesenie, maslovanie, buchtovanie, tak, aby som robila všetky fázy naraz a stíhala, aby ani v jednej fáze cesto neprekyslo. Ale tréning robí majstra a tiež som si dorobila ďalšiu strednú školu v odbore Kuchár- čašník."
Začínali sme s názvom Muránske buchty, ale obce Muráň nesúhlasila a s tým, že muránske buchty patria len do ich obce. Spor skončil na súde a Krajský súd rozhodol v prospech obce, takže ste názov zmenili na Legendárne buchty ZBOJSKÁ®. Neodradil vás súdny spor vo vašom podnikaní? Bolo náročné začať s novou značkou - novým názvom?
"Vtedy som začala šedivieť (smiech), bolo to určite stresujúce obdobnie pre mňa, ja som pánovi Ďurejovi sľúbila, že muránske buchty dostanem všade na Slovensko a preslávim ich aj v zahraničí, a preto som trochu o ten názov bojovala, ale na druhej strane, dobrý škandál nikdy nie je zlý (smiech), určite to pomohlo propagácii. No a zmena názvu mi dala neskutočnú slobodu v modifikovaní pôvodného produktu podľa požiadaviek zákazníkov."
Od roku 2019 už máte ochrannú známku Legendárne buchty ZBOJSKÁ ® a od roku 2022 ste držiteľmi aj značky Muránske buchty ZBOJSKÁ ®. To bola odpoveď na ten súdny spor?
"Hneď ako som začala piecť buchty, som požiadala Úrad priemyselného vlastníctva o registráciu slovnej ochrannej známky muránske buchty, tú však razom zamietol. Tak som požiadala o registráciu kombinovanej ochrannej známky logo+názov muránske buchty, na to, samozrejme, začala namietať obec Muráň, takže sa registrácia ťahala, zároveň sme sa súdili, prehrala som a musela som zmeniť názov, a požiadala som o kombinovanú ochrannú známku logo+názov Legendárne buchty Zbojská, ktorú mi úrad do pár mesiacov schválil. Moja žiadosť na ochrannú známka muránske buchty bola však stále v procese schvaľovania, a od podania 2018, po 4 rokoch, mi úrad túto značku schválil. Používať ju však nemôžem, lebo mi to súd zakázal. A vlastne ani ju nepotrebujem (smiech)."
Ktorý moment bol zatiaľ vo Vašom takmer 10-ročnom podnikaní najťažší – a čo vás podržalo?
"Uff, furt dačo (smiech). Takých momentov bolo viac, ale asi za najťažší moment považujem obdobie covidu. Vtedy mi vypadol príjem, musela som na to zareagovať a v podstate vďaka covidu som rozbehla eshop www.legendarnebuchty.sk, cez ktorý aj teraz predávam buchty a rozvážam po celom Slovensku. V tom čase som mala aj maličké polročné dieťa, v noci som piekla, ráno som sadla do auta, naložila dieťa, buchty a išla na celodenný rozvoz. Keď na to spätne spomínam, nechápem ako som to zvládla....Pomáhali mi, samozrejme, aj kolegovia a rodina, čo stále tvrdím, dôležité je mať správnych ľudí pri sebe."
Terézia Falťanová so synom. Foto - archív T.F.
Máte aj krčmičku u Falťanov, ponúkate ubytovanie v agrokoplexe na Zbojskej. Sú to Vaše projekty alebo máte podnikanie v rodine?
"Celý projekt agrokomplexu V sedle u Falťanov je, samozrejme, rodinný projekt, ktorý začali budovať moji rodičia, keď som bola ešte na strednej škole. Mali sme kone a plánovali sme robiť agroturizmus. Ubytovanie sme začali poskytovať skôr, a neskôr som presvedčila otca, aby stajňu prerobil na reštauráciu, a keď som ho po roku presviedčala, že reštauráciu nechcem, že budem piecť len buchty, tak mi ťukal na čelo, či som sa zbláznila (smiech). Takže vďačím rodičom za to, že mi poskytli priestor, na rozbeh, ktorý si až doteraz prenajímam od nich a mám tam základňu aj pre buchtomobil aj pre eshop."
Možno to celkom neplatí o gastre, ale podnikanie je stále hlavne mužskou doménou. Stretli ste sa ako žena - podnikateľka s predsudkami, spochybňovaním?
"Nestretla alebo možno stretla, ale ja si to nevšímam. Nemám dôvod, poznám svoje kvality a bežne sa musím popasovať aj s tzv. mužskými prácami, ako zaskrutkovať police, vymeniť koleso, obrúsiť hrdzu, zaparkovať 5-metrovú dodávku do 6-metrového priestoru medzi foodtruckmi a podobne (smiech)."
Čo vás podnikanie naučilo ako podnikateľku a ako ženu? Šli by ste do toho znovu?
"Jednoznačne sebadisciplíne, pracovať, keď nemám šéfa a kontrolu nad sebou a keď nemusím. A podľa hesla - oči sa boja, ruky spravia, som pochopila, že najťažšie je vždy začať. A keď človek chce, všetko dokáže, aj žena (smiech). Stále do toho chodím, stále niečo vymýšľam. Mám rada tú slobodu, a hlavne nepracujem pre to, aby som mala peniaze, ale preto, aby som mala čas, na rybačku so synom, manažovanie a spievanie v kapele Buchajtramka, šport a cestovanie. Momentálne pracujem na rozbehnutí požičovni krojov Krojrentáreň. Kedysi som založila a viedla folklórny súbor Jabloň v Pohronskej Polhore, a za 10 rokov som nazbierala veľké množstvo krojov, ktoré by som teraz rada požičiavala, nech nestoja nevyužité v skrini."
Rozhodli ste sa dostať buchty aj do sveta streetfoodu. Dnes je známy Váš Buchtomobil, s ktorým chodíte do okolitých miest, ale aj na najväčšie festivaly a podujatia na Slovensku. Ako tento Váš nápad vznikol?
"Tak ako všetko v mojom podnikaní, počúvala som požiadavky okolia. Keď som začala piecť na Zbojskách, začali ma volať, nech prídem na rôzne jarmoky na Slovensku, tak som začala hľadať auto, navrhla som si interiér, vybavila formality a vyrazili sme. Od roku 2018 sme sa nezastavili (smiech)."
Foto - archív T.F.
Je náročné piecť v buchtomobile? V čom je to iné ako na prevádzke?
"Super je, že je tam malý priestor, všetko je poruke, tak sa človek veľa nenachodí (smiech), ale je to dlho, na niektorých akciách sme v ňom 12 hodín. Často je to aj zábava, so zákazníkmi srandujeme a občas si aj zatancujeme. Ten kontakt so zákazníkom je neporovnateľný. Tým, že sa vyskytujeme na rôznych veselých podujatiach, festivaloch, ľudia sú uvoľnenejší a veselší. A iné je aj to, že nám vidia priamo do kuchyne."
Ktoré buchty najradšej pečiete a ktoré vám najviac chutia? Ktoré sa najviac predávajú? Ako sa menia chute zákazníkov?
"Ja som sa zamilovala do buchiet vďaka čučoriedkovej. Tú sme ale trochu updatovali a urobili sme vanilkovo-čučoriedkovú, ktorá mne chutí najviac. Najpredávanejšia je však škvarkovo-slivková, slané oškvarkové cesto plnené slivkovým lekvárom je top kombo. Okrem stálej ponuky cca 15 druhov, pravidelne prinášame limitované edície a sezónne špeciály, teraz napríklad s medvedím cesnakom, brownies s kakaovým cestom, alebo šmolkovú buchtu s modrým tvarohom a čučoriedkami. Nápadov máme toľko, že ich nestíhame realizovať (smiech)."
Dá sa povedať, či buchty viac kupujú viac ženy alebo muži?
"Máme také kategórie zákazníkov, mladé mamičky na materskej, panie na dôchodku a muži nakupujú s doručením do práce. Ale v globále sú to ženy, ktoré nakupujú viac, neviem, možno sa potom pýšia cudzím perím, že ako super napiekli (smiech)."
Akú príjemnú reakciu zákazníka či zákazníčky si najviac pamätáte?
"Veľmi ma teší, keď mi povie zákazník, že vďaka mojim buchtám sa preniesol do detstva na prázdniny do Muráňa, alebo keď mi babičky povedia, že lepšie buchty ako napečú oni. To ma ozaj dojíma."
Ako vyzerá bežný deň, keď pečiete buchty?
"Taký neexistuje (smiech). Každý deň je úplne iný, žiadny stereotyp, a to ma baví. Niekedy sedím za PC a riešim administratívu, web, marketing, sociálne siete... Inokedy idem na rozvoz s mrazenými buchtami po Slovensku, alebo s buchtomobilom na festival, alebo pečiem na prevádzke, alebo riešim niektoré pokazené auto. Dnes už mám pomerne veľký tím a každý máme svoje úlohy, každý vie, čo má robiť a ja už len zaskakujem alebo vypomáham."
Foto - archív T.F.
Čo vám dodáva energiu, keď je toho veľa?
"Vezmem syna a ideme kempovať na ryby (smiech), to je total relax, ale najviac mi energiu dodáva určite moja kapela, spievam a manažujem kapelu Buchajtramka, kde nás je 14 členov, spracúvame ľudové piesne, nielen slovenské, do rôznych moderných hopsavých rytmov. Či už skúšky s kamarátmi alebo samotné koncerty sú obrovský zdroj mojej životnej energie.
A, samozrejme, šport, lyže, bicykel, tenis alebo lezenie - bouldering. Pri podnikaní sa človek musí držať v dobrej fyzickej kondícii podľa mňa, potom sa lepšie zvláda stres a zdravotné problémy."
Prečo ste sa prihlásili do súťaže She is Next? Bola to výzva mimo komfortnej zóny?
"Nie som popravde veľmi fanúšik grantových programov, lebo viac zaväzujú ako pomáhajú, podľa mňa. Tento program mi odporučila kamarátka, že podľa nej by som v ňom uspela, a keď som pozrela podmienky, že to nie je nič náročné na byrokraciu, tak som sa rozhodla prihlásiť, aj keď som to stihla v posledný deň prihlasovania (smiech). Život začína vtedy, keď vystúpiš z komfortnej zóny, riadim sa tým a každú výzvu beriem ako príležitosť na nové zážitky a skúsenosti."
Aké to bolo, keď Vás vyhlásili ako jednu z troch finalistiek, ktoré dostanú grant a odborný mentoring? Na čo z toho sa tešíte viac - na financie alebo mentoring?
"Už len keď mi oznámili, že som medzi finalistkami, som sa veľmi tešila a nechápala som, ako je to možné. Myslela som si, že sa do programu prihlásilo tak maximálne 20 žien. Ale keď na finále moderátor povedal, že bolo až 130 žiadostí, tak už len účasť vo finále bola pre mňa poctou. Veľmi som sa tešila a bola prekvapená, keď som bola jednou z ocenených podnikateliek. Popravde sa teším asi najviac práve z toho ocenenia moje práce, ale, samozrejme, aj peniažky pomôžu a teším sa aj na rady v podnikaní."
Na čo chcete grant využiť?
"Časť by som chcela využiť na marketing, podporu mojej značky. Ale časť využijem aj prakticky a to na revitalizáciu našich áut, či už mraziarenského na rozvoz eshopových objednávok alebo na buchtomobil."
Budete buchty piecť aj o 10 rokov? Ako by ste chceli, aby Vaša firma v tom čase fungovala?
"O 10 rokov sa budú Legendárne buchty Zbojská piecť už v celej Európe (smiech)."
Čo by ste odkázali ženám, ktoré majú dobrý nápad, ale boja sa začať podnikať, prípadne majú okolo seba viac kritiky než podpory?
"Myslím, že je ťažké dávať nejaké všeobecné rady. Každá máme rôzne východiskové situácie. Podnikanie nie je jednoduché, je to drina, ale myslím, že je dôležité mať okolo seba dobrých, šikovných a spoľahlivých ľudí, a aby ste takých mali, je potrebné budovať a udržiavať dobré vzťahy. V rodine, na pracovisku, ale aj s obchodnými partnermi a dodávateľmi. Otvorená a úprimná komunikácia je podľa mňa základ a potom drina (smiech)."
