Blogy na portáli Ženy v meste prinášajú autentické príbehy, názory a skúsenosti žien. Objavte inšpiráciu, otvorené pohľady na život aj témy, ktoré hýbu spoločnosťou.
Moje rodičovstvo je ako v poviedke od Jonáša Záborského Dva dni v Chujave, ktorú si pamätám z gympla. Len namiesto dvoch častí Deň zlý a Deň dobrý by som to radšej delila na hodiny. Dobrá a zlá. Niekedy sa aj minúty počítajú.
Redakcia Žien v meste · 22. decembra 2016
Smrť nemá nikdy dobrý dátum, ale ten predvianočný by volil málokto. Nikto nechce, aby pri štedrovečernom stole ostala prázdna stolička a pod stromčekom nerozbalené darčeky.
Redakcia Žien v meste · 22. decembra 2016
Dozvedela som sa informácie, o ktorých som predtým ani netušila. Patrili k nim aj takmer denné správy o „Svetových dňoch niečoho…“ V podstate to vyzerá, že skoro každý deň je niečím „svetový“, akurát o tom nevieme…
Redakcia Žien v meste · 21. decembra 2016
Bola mojou prvou ženskou hrdinkou. Silnou a tvrdohlavou, ktorá sa nepodvolila dedine. Ktorá odmietla jej predstavu jedinej možnej šťastnej ženy. Aj v starobe sa smiala ako na tej fotke z mladosti.
Redakcia Žien v meste · 21. decembra 2016
Keď sme si so sestrou založili rodiny a jeden rok sme sa skoro pohádali, s kým by mali byť starí rodičia počas Štedrého večera, doslova som zavelila, že takto to byť nemôže. Sme rodina, žijeme v jednom meste a mali by sme byť všetci spolu.
Redakcia Žien v meste · 20. decembra 2016
Ale v ten rok bolo všetko celkom ináč. Veľký stromček nahradil malý, umelý, zdobený narýchlo. Nechystali sme ani sviatočný porcelán, ani strieborné príbory. Sušené jablká mali inú vôňu a na koledy sme zabudli. Toho 24. decembra sme v tichostí zabalili vyprážaného kapra do prenosných hrncov.
Redakcia Žien v meste · 20. decembra 2016
Niekedy sa treba zastaviť a precítiť seba a nedať sa ovplyvniť negatívnymi vplyvmi zvonka…
Redakcia Žien v meste · 19. decembra 2016
Prišla som na to, že zastaviť sa, len tak sa chvíľu flákať, pozerať staré seriály, či premýšľať, čo by som rada či nerada má svoje čaro. A pre mňa tento rok asi jedno z najväčších. Dnes ráno som sa opäť po týždňoch naháňania a riešenia všetkého možného aj nemožného zobudila šťastná a vďačná.
Redakcia Žien v meste · 19. decembra 2016
Tajne som dúfala v nádherný wellness pobyt niekde v horách, kde budem chodiť na masáže, nebudem variť a nechám sa hýčkať od rána do večera. Informácia k Ježiškovi dorazila, no cestou sa nejako zdeformovala a pod stromčekom som si našla masážnu vaňu na nohy
Redakcia Žien v meste · 18. decembra 2016
… prepáč, že ti zase píšem na poslednú chvíľu, ale veď za tie roky si si už mohol zvyknúť, že time manažment občas u mňa zlyháva. Tento rok ťa chcem veľmi pekne poprosiť naozaj len o zopár drobností:
Redakcia Žien v meste · 17. decembra 2016
O desať rokov neskôr. Je 16:28 hod. Tá istá žena (moja) s inými deťmi (tiež mojimi) idú na tréning. Na futbal. Linka č. 98. Ovsištské námestie. V autobuse je plno. Vystupuje sa ťažko. Dvere sa zavreli. Najmenší si zabudol ruksak s vecami na tréning v autobuse.
Redakcia Žien v meste · 15. decembra 2016
Včera prišla moja dcéra neskôr zo školy s originálnym vysvetlením. „Prepáč mami, že meškám, ale mali sme s dievčatami debatu o Trumpovi,“ vychrlila na mňa.
Redakcia Žien v meste · 15. decembra 2016
Teší ma ale jedna vec. A to, že vianočný stromček nie je súčasťou židovskej tradície. Lebo, ak by bol, bolo by okolo neho tisíc nariadení, príkazov a zákazov. Najprv by sa rabín Myers s rabínom Kapustinom hádali o tom, ako ho správne zoťať, kedy ho zoťať, kde ho zoťať.
Redakcia Žien v meste · 14. decembra 2016
Väčšinou sa stretávam s odpoveďou, že slušnosť je cieľ. Ak sa hovorí o spoločenskom správaní alebo sa o ňom píše v článkoch, knihách, spomína sa slušnosť. Ale skutočne je cieľom výchovy slušný človek? Môj názor je, že to je málo.
Redakcia Žien v meste · 13. decembra 2016
Cítili sme strach. Na uliciach bolo vidieť tanky, policajtov so zbraňami. To k vysnívaným prázdninovým obrázkom nepatrí. To boli asi najsmutnejšie prázdniny v živote. K tomu ešte skoro prázdne regále v obchodoch, keď nerátam ocot, ktorý tam stál roky.
Redakcia Žien v meste · 13. decembra 2016
Keď sa ľudia na ulici stretnú frflú, čo nefunguje, čo sa nedá, a čo je potrebné urobiť. A to je všetko, stále frfleme. My sme nefrflali, ale zobrali veci do vlastných rúk. Veď mohli by sme sa stretávať aj tak. Na kávičke, pri nákupoch.
Redakcia Žien v meste · 12. decembra 2016
Je iróniou osudu, že ženu, ktorá dokázala utiecť aj s celou rodinou pred nacistami, ktorá si dokázala vybudovať nový život ďaleko od pôvodného domova, ktorá sa neúnavne zasadzovala za rekonštrukciu svojho rodinného majetku a nakoniec ho prenechala bývalému Československu, stretne takýto nečakaný a tragický koniec.
Redakcia Žien v meste · 11. decembra 2016
Jednoducho mi ten „kokos“ prekáža. Asi tak, ako keď v zimné ráno napochodujú do kuchyne po studenej dlažbe bez papúč, odmietajú si v mrazoch obliecť tielko, ale v pohode natiahnu na seba členkové ponožky a roztrhané rifle.
Redakcia Žien v meste · 10. decembra 2016
Nemôžeme len brať, musíme aj dávať. Najviac NIE poviete po štyridsiatke. Čím viac ich poviete, tým menej vyčerpane sa na konci roka budete cítiť. Povedať NIE je však umenie, preto v mnohých novoročných predsavzatiach nebude opäť chýbať.
Redakcia Žien v meste · 9. decembra 2016
Má to len jeden problém. Než si silvestrovskú chatu užijete, musíme si dohodnúť podmienky so slovenskými majiteľmi chát a sprostredkovateľskými agentúrami, čo je niekedy tak prácne a komplikované, že začnete rozmýšľať o tých zvodných šatách a opätkoch.
Redakcia Žien v meste · 8. decembra 2016
Mikuláš sa stal konzumnou záležitosťou. A pritom si myslím, že deťom skutočne stačí len jedno stretnutie v roku s Mikulášom. My si ho s priateľmi organizujeme sami, nemáme čerta ani anjela, nechceme deti plašiť.
Redakcia Žien v meste · 6. decembra 2016
Stretnúť v hektickom, predvianočnom období niekoho, kto si len tak cestuje za svojím snom, môže byť impulzom k tomu, aby sa človek zamyslel nad životnými prioritami.
Redakcia Žien v meste · 6. decembra 2016
Jeden rok si zabudol dať Mikuláš dolu hodinky a moja mladšia sestra vykríkla: „Môj ocino má také isté. Mikuláš je náš ocino.“ Ukázalo mi to otca v inom svetle a zistila som, že má odvahu postaviť sa pred dav a improvizovať (otcovi rodičia, najmä starý otec, boli veľkí divadelní ochotníci).
Redakcia Žien v meste · 5. decembra 2016
Ak je za nižším dôchodkom žien materstvo, tak by sme nemali riešiť len to, ako dostať ženy do práce. A ponúkať im kratšie úväzky či flexibilitu (aby mohli zlaďovať). Čo ak problém leží inde? A teda v otázke ako dostať mužov k deťom a domácim prácam.
Redakcia Žien v meste · 5. decembra 2016
