Keď sa obom deťom nedarí

 

Niekedy sme s mojím manželom – Slovákom, súťažili, v ktorej krajine je niečo lepšie. Bol to taký náš domáci, zábavný súboj: Poľsko verzus Slovensko. V niečom vyhrávala jedna krajina, v niečom druhá. Myslím si však, že aj ja, aj môj manžel už istý čas máme veľmi silný vzťah k udalostiam v mojej vlastí. Každý deň pozeráme najprv poľské správy, komentujeme udalosti, prežívame… A, samozrejme, tým, že žijeme na Slovensku, prežívame aj slovenskú realitu. Takto prežívame dvakrát viac radosti, ale aj dvakrát viac starostí.

Koľkokrát som bola v úlohe, že som v Poľsku obhajovala záujmy Slovenska. Hnevá ma, ak si niekto z mojich rodákov mýli Česko a Slovensko alebo hovorí, že ide do českých Tatier! Minulý týždeň som v súvislostí s premiérou slovenského filmu natočeného v koprodukcii s Českom a Poľskom Červený kapitán čítala v poľskej tlači o českom filme! Stále ma to vie vytočiť.

Jasné, bránim aj záujmy Poliakov a som prirodzenie hrdá na to, čo sa v mojej rodnej krajine podarilo a nepáči sa mi neopodstatnená kritika.

Niekto, kto patrí do dvoch krajín, má aj tú výhodu, že ak niečo v jednej z tých krajín ide zle, tak si povie, že aspoň v tej druhej sa darí. Možno je to niečo podobné ako keď rodičia vychovávajú dve deti. Keď sa jednému nedarí, snaží sa mu pomôcť, motivovať a povzbudzovať. Ale vždy mu zostáva radostná myšlienka, že to druhé dieťa dosahuje úspechy.

Pred pár týždňami mi moja priateľka z Poľska vysvetľovala, že je jej veľmi smutno, ako ide poľská politika zlým smerom. „Vieš, aj ty to určite prežívaš, ale ty máš ešte jednu vlasť, ktorá ti môže prinášať radosť, máš ako keby zadné dvierka,“ vysvetľovala mi. Možno na tom niečo je. Určite každý, kto emigroval, prežíval niečo podobné. So smútkom však musím konštatovať, že výsledky volieb a zvláštne rozloženie síl v slovenskom parlamente už nevyvažuje zlé pocity z politickej situácie v Poľsku. Už je to tak, ako keby sa obom deťom nedarilo. Verím, že je to len dočasné.

 

Prečítajte si aj MDŽ, MDŽ, aký som ja na-dr-ž

 

Ženy v meste