|
„Mami, keď si odmyslíme tvoju hlavu, vyzeráš ako tínedžerka,“ zavalí moja dcéra, keď sa chystám ráno do práce. Tak teraz vážne neviem, čo to znamená. Bol to kompliment, alebo ani nie?
Komplimenty pubertálnych detí sú občas dosť náročné na pochopenie. Zvlášť, ak ide o dcéry. Keď máte na sebe skvelé tričko, vychvália ho do nebies, zhodnotia HO (a pri najbližšej príležitosti si ho nenápadne prepašujú do skrine). Ale keď sa im vaše tričko nepáči, zhodnotia VÁS. A vedia byť pri tom nemilosrdné aj kruté.
Kamarátka má troch synov. Môže si obliecť čokoľvek, môže mať mastné vlasy ulízané v cope aj desaťkilovú nadváhu, stále je pre nich bohyňa. No dcéry? Sotva sa ešte len jedným prstom dotkli prahu puberty, už som prestala byť tou zlatovlasou princeznou z ich detských kresieb.
Malé ženy vedia byť nadmieru kritické. K druhým, aj k sebe. Nepamätám si, že by som ich to učila. Narodia sa s tým? Nasajú to do seba spolu so vzduchom, ktorý dýchajú?
„Mami, neuveríš, v čom dnes došla učka do triedy? Ona si dala obtiahnuté tričko!“ kričí dcéra poobede od dverí takým tónom, akoby mi oznamovala, že im vyhorela škola. „No a?“ nechápem, čo sa mi tým snaží povedať. „Mami, preboha, ona je taká tučná ako naša babka a taká stará ako ty.“ Už chápem. Úplne všetko. To len pubiška dokáže v jednej krátkej vete uraziť svoju babku aj mamu naraz. Nebyť to vlastná krv, už jednu schytá. Takto len spravím na večeru granadír, ktorý z duše neznáša. Ja ti dám stará!
Podľa prieskumu BBC padlo päť miliónov negatívnych poznámok k obrázkom krásy a tela. Štyri z piatich pritom pochádzali od žien.
Úprimne, dosť ma z toho čísla zamrazilo. Keď sú nadmieru kritické pubertálne dcéry, beriem to tak, že to patrí k ich veku. A že raz z toho vyrastú.
No bolo by fajn, keby sme z toho vyrástli všetky.
Prečítajte si aj Intuícia pacienta? Na smiech
