Počúvajte podcast priamo na stránke:

Alebo si ho vypočujte vo svojom obľúbenom prehrávači:  

iTunes   Spotify   Google Play

 

Denisa Fulmeková: Prvá detská kniha ŇUŇO

Naše stretnutie v Klube knihomilov bolo o prvenstvách. Denisa Fulmeková, ktorá má na konte knihy ako Konvália či Doktor Mráz, hovorila o svojej prvej knihe pre deti - ŇUŇO. Jej hlavným hrdinom je pes, ktorý dostal meno po slávnom futbalistovi. 

„Možno to niekoho prekvapí. Možno to prekvapilo najviac mňa samotnú. Čo je na tom také príjemné a iné ako pri odozve na predchádzajúce knihy je to, že teraz mám odozvu od detí a tá je iná. Je taká úprimnejšia, je spontánna. Dostala som list od jedného dievčatka, ktoré pracuje na svojej školskej práci a oslovila ma s prosbou o rozhovor. Poslala mi svoje otázky a tie sú také milé, možno mi také otázky ešte nikto ani nepoložil. V tom je to teda iné. V tej spätnej väzbe,“ vysvetlila Denisa Fulmeková.

 

Foto - Miroslava Spodniaková

Denisa Fulmeková: Prvú knuhu napísala ako 9-ročná

Možno týmto krokom mnohých prekvapila. A možno prekvapí aj svojou ďalšou knihou. Aj na tú sme sa jej pýtali v Klube knihomilov. Netají sa tým, že okrem zodpovednosti je písanie pre deti oddych. Nebudem predstierať, že som potila krv. A že som musela vynakladať neviem aké „sizyfovské“ úsilie. Bolo to príjemné a iné. Ja nie som psíčkarka, takže som si musela naštudovať niektoré veci, ktoré sa týkajú chovu psov. Bolo to diametrálne odlišné od predchádzajúcich kníh,“ dodáva autorka 15 kníh pre dospelých.

Ako Denisa Fulmeková dodala: „Pevne verím, že sa mi do tej knihy podarilo preniesť taký svet, aký som mala rada ja ako detská čitateľka.“ Mimochodom, Denisa nielen rada čítala, ale aj písala. Svoju prvú knihu napísala ako deväťročná.  Aj keď ako hovorí: „Úplne prvú knihu som napísala ešte ako analfabetka klinovým písmom.“  Rukopis knihy Rodina Hrabových má odloženú dodnes. Potom prišla detská detektívka. Prvú poviedku publikovala ako vysokoškoláčka.  Dnes má na konte 16 kníh a dvakrát sa prepracovala do finálovej desiatky literárnej súťaže Anasoft litera. V rozhovore nám vysvetlila, čo rada čítala ako dieťa, čo číta dnes, no a okrem Ňuňa sme sa vrátili aj ku Konválií a iným jej dielam.

 

Foto - Miroslava Spodniaková

 

Lucia Pastierová Čarná: Prvá kniha Hladko obratko

Lucia Pastierová Čarná prvé príbehy napísala ako 5-ročná. Nazvala sa víkendovou spisovateľkou. No a v rozhovore vám vysvetlí prečo. Na pultoch kníhkupectiev je momentálne jej prvá „skutočná“ kniha – Hladko obratko, ktorá vznikla zo stĺpčekov napísaných pre portál Ženy v meste. Keďže je Lucia z vydavateľstva, ponúkne vám aj niekoľko tipov pod vianočný stromček a poodhalí knižné zákulisie. To je pre mnohých veľmi príťažlivé. Tiež ste niekedy premýšľali, že napíšete knihu? Nie ste jediný. Pribúda však aj ľudí, ktorí si vydajú knihu na vlastnú päsť. Vraj načo im je vydavateľstvo.

Lucia však oponuje: „Ja stále hovorím, že spisovateľovi dáva vydavateľstvo veľmi veľa. Dáva mu hlavne zázemie ľudí, ktorí robia odbornú prácu. Lebo niet nad to, keď váš text zoberie do ruky šikovná editorka, redaktorka, keď je text dobre zeditovaný, keď prejde dobrou jazykovou korektúrou a niekoľkými kontrolnými čítaniami. Mne napr. do vydania vlastnej knihy veľmi vydavateľstvo nezasahovalo, ale aj tak som vďačná za tie zásahy, ktoré urobila moja editorka. Kniha  je potom lepšia. Má lepšiu kvalitu. Ďalšia vec je, že vydavateľstvo vie poskytnúť aj marketingové zázemie. A keď si má toto všetko autor robiť sám, keď sa má spoliehať len na seba a svoj úsudok, tak je to niekedy na škodu samej knihy. Keby sa na to pozreli iní ľudia, mohla by byť lepšia.“ 

 

Foto - Miroslava Spodniaková

 

Denisa aj Lucia patria medzi autorky, ktoré sú v písaní osobné. Ako si teda nastavili hranice, o čom by už nepísali?

Denisa: „Tie hranice sa posúvajú. Prvú knihu som vydala pod pseudonymom. Tiež bola zložená zo stĺpčekov a mala som pocit, že odkrývam príliš veľa z rodinného života. Pseudonym bol prezradený prakticky okamžite. Neskôr som si uvedomila, že človek nemusí byť na seba až taký citlivý, že o sebe  niečo prezrádza. No tak prezrádzam. Nie som až taká jedinečná. Naše problémy sú veľmi podobné, prežívame podobné veci. Moje ženské romány sa týkali pomerne intímnych tém a potom som na ne mala aj širokú odozvu. Ozývali sa mi ženy, ktoré mali podobnú bolestnú skúsenosť. Napr. ženy, ktoré prišli o nenarodené dieťa, napísala som knihu aj o po pôrodnej depresií. Čiže, čo je na tom, keď človek tie hranice prekročí? Asi by som nenapísala všetko, ale to čo nenapíšem dnes, možno napíšem zajtra. Ja si tie hranice posúvam a nemám z toho zlý pocit, lebo tá úprimnosť môže človeka nanajvýš oslobodiť.“

V podcaste si vypočujete viac aj o osobnom nastavení hraníc pri písaní Konválie. 

 

Foto - Miroslava Spodniaková

 

O nastavení hraníc hovorila aj Lucia Čarná: Mňa sa veľa ľudí pýtalo, či mi nevadí, že do tých stĺpčekov dávam príliš osobné veci. Možno keby som mala 20 - 25 rokov,  tak by som nevydala takúto knižku pod svojim menom. Dnes však už nemám o sebe takú mienku, že by som dala von niečo, čo je nejakým spôsobom výnimočné alebo zakázané. Ja som tak isto v stĺpčekoch otvárala témy cez vlastné prežitky, ktoré som si myslela, že by mohli pomôcť mnohým ženám. Tiež som napísala stĺpček o popôrodnej depresií alebo ako som prechádzala terapiou, čo mi dala, v čom mi pomohla a myslím si, že to sú témy, ktoré potrebujú ženy počuť a čítať, aby vedeli, že v tom nie sú samé. A aby vedeli, že existuje z toho cesta von. A čo je pre mňa hranica? Sú ešte témy, ktoré sa týkajú mňa, mojej rodiny a mojich vzťahov, ktoré nemám spracované a preto o nich nepíšem. Nechcem, aby tie stĺpčeky boli moja terapia, chcem tie témy sama v sebe spracovať a až potom, keď budem mať od nich odstup, tak vtedy ich viem odovzdať ďalej. To je tá moja hranica, aby som ľudí zbytočne nezaťažovala svojimi vlastnými problémami.“

 

Foto - Miroslava Spodniaková

Andrea Reichová: Tipy na knihy

Ak ešte nemáte knihy pod vianočný stromček, päť tipov ponúka aj podnikateľka Andrea Reichová. Tá vyberie knihy, ktoré vás vrátia nielen do detstva, ale možno i prinútia sadiť stromy. S Andreou sme rozhovor začali najčítanejším stĺpčekom Lucie Čarnej: Keď budeš mať štyridsať, všetko sa zmení. Aj v jej prípade sa zmenilo. Spoznali sme ju cez svet kníh, čítania  a písania. Ako hovorí, svoje knihy požičiavať nevie, lebo si do nich robí poznámky. 

„Ja čítam veľmi pomaly. Veľmi pritom analyzujem a rozmýšľam. Chcem si uchovávať niektoré vety, niektoré časti, musím si to podčiarknuť, robím si záložky. Robím to najviac na dovolenke. Všetky kartičky, čo nechá chyžná na stole, zakladám do kníh a tam si robím  poznámky.“

Projekt Klub knihomilov, ktorý sme spustili v novembri, ponúka pravidelné stretnutia so spisovateľmi a spisovateľkami, ale aj inými osobnosťami, ktoré s knihami prichádzajú do kontaktu pracovne alebo v rámci svojho voľného času. Naše stretnutia pozostávajú z troch rozhovorov, na záver bude čas aj na debatu s hosťami, či podpísanie knihy. Z každého Klubu knihomilov vznikne podcast a článok na portáli Ženy v meste, ktoré sú mediálnym partnerom projektu.