Ste fotografka, organizátorka trhov, dizajnérka, aktivistka a matka. S čím sa najviac stotožňujete?

"Momentálne som hlavne organizátorka, dizajnérka a mama."

Dá sa to zladiť?

"Áno, ak máte dobre zorganizovaný život. Pracujem vo svojom ateliéri v Novej Cvernovke, kde je aj detský kútik. Takže, kým je doobeda môj dvojročný syn tam, ja sa zatiaľ venujem práci. V Cvernovke má priestor aj môj muž, takže program vytvárame a meníme spoločne. Je veľmi nápomocný."

Stretávame sa tri dni pred Dobrým trhom na Jakubáku, ako idú prípravy?

"Najväčšia časť práce je hotová, keď dokončíme program, čo bolo v pondelok. Vtedy sme si vydýchli. Tieto dni sú o dolaďovaní detailov. Je to také ticho pred búrkou. Avšak sme dobrý tím, vieme, čo je koho úlohou a sme zohratí."

Foto - archív IO

S odstupom šiestich rokov, ako sa pozeráte na prvý ročník Dobrého trhu?

"Krátko po skončení akcie sme s Barbarou Zavarskou (spoluorganizátorka Dobrého trhu, pozn.) si povedali – fúha, my dve sme niečo veľké dokázali! Na naše prekvapenie prišlo veľa ľudí a došlo nám až po skončení prvého trhu, že malý nápad robiť lokálny trh na ulici, bol presne to, čo spoločnosť potrebovala."

Pozitívny ohlas so sebou prináša aj zodpovednosť. Sú pre vás ďalšie trhy výzvou?

"Snažíme sa, aby susedia boli spokojní, zabezpečíme im náhradné parkovanie či dohliadneme na čistotu po skončení trhu. Myslím si, že všetci, čo sme v tíme podvedome hľadáme veci, kde sa trh môže vylepšiť. Snažíme sa ľuďom ponúknuť aktuálne spoločenské témy."

O aké témy ide?

"Tá primárna je o význame podpory lokálnych producentov, na ktorej spolupracujeme so Slowfood Pressburg. Viedli sme debaty o rekonštrukcii Panenskej ulici. Minulý rok sme chceli sme spraviť veľký krk k 0 waste. Zakázali sme používanie jednorázového plastu, vymysleli sme efektívnu recykláciu a tiež kompostujeme. Týmito krokmi sme zredukovali na trhu odpad zo 70 percent na 5 percent. Spolu s Inštitútom cirkulárnej Ekonomiky sme tak robili osvetu medzi trhovníkmi, ale aj  návštevníkmi. Tento rok sa spolu s Nadáciou VÚB, ktorá Dobrý trh partnersky podporuje, venujeme téme Čo je komunita? V PUNKTe si myslíme, že komunitný život je dôležitý pre rozvoj spoločnosti. Túto tému dlhšie skúmame, prepájame ju aj s našou konferenciou WhatCity?, ktorá bude v októbri."

Foto - archív IO

Tie akcie majú byť susedské, avšak sú aj pomerne masové. Keď sa chcete dostať na druhý koniec trhu, musíte sa doslova predierať davom ľudí. Nie je to v konečnom dôsledku na škodu?

"Zmysel vidíme v susedskom prepojení do programu a tiež v aktivitách, ktoré pre susedov organizujeme tajne. Máme za sebou príjemné stretnutie s komunitným centrom Mareena, kde sme spájali utečencov so susedmi, ktorí bývajú na Jakubovom námestí. Áno, mnohí hovoria, že Dobrý trh je masovka, na druhej strane vravím, že stačí ísť na Dobrých trh a stretnete kamarátov a známych."

V čom sa Bratislava zmenila odkedy tu žijete?

"V mentalite ľudí. Keď som sem prišla počula som samé, “nedá sa”, “čo my s tým môžeme urobiť?”. A pozrite sa na Starú tržnicu, Zelenú Hliadku alebo aj Plán B... Vnímam, že ľudia hľadajú cesty ako ovplyvniť veci pozitívne. Všimli si, že to môže fungovať inak a sú smelší organizovať vlastné iniciatívy."

Máme na Slovensku silnú občiansku spoločnosť?

"Slovensko potrebuje riešiť problémy cez občianske iniciatívy, pretože štát zlyháva.  Je neuveriteľne, koľko energie a času ľudia venujú pre lepšiu spoločnosť. Je v tom obrovská sila."

Foto - archív IO

Okrem aktívnej občianskej spoločnosti zmeny môžeme docieliť aj zhromaždeniami či pochodmi. Čo podľa vás lepšie funguje? Demonštrovať alebo vlastným príkladom meniť seba a okolie?

"Obe sú rovnako dôležité. Práve tie malé kroky vedia ovplyvniť zmýšľanie ľudí. Potom aj demonštrácie majú zmysel."

Ako vnímate zhromaždenia Za slušné Slovensko?

"Bola som na každom. Ukázalo sa, aký je na Slovensku obrovský ľudský potenciál a že občianska spoločnosť je vyspelá. Občania si stoja za názorom, vedia sa spontánne a rýchlo zorganizovať a spolupracovať."

Už sme tu predtým mali protesty pred Bonaparte, ale išli dostratena. Na zhromaždení Za slušné Slovensko behom štyroch dní iba v Bratislave stálo 50-tisíc ľudí. Prekvapila vás účasť?

"Veľmi. Fotila som demonštrácie pred Bonaparte, ale keď som bola na prvom spomienkovom pohode na pamiatku Jána Kuciaka a jeho snúbenice na Hviezdoslavovom námestí, videla som rozdiel. Toto sme ešte nezažili. I keď musím povedať, že som skeptická voči predčasným voľbám. Neviem odhadnúť, ako môžu skončiť. To však neznamená, že treba akceptovať, čo sa tu deje."

Prekvapí vás po 12 rokoch ešte niečo na Slovensku?

"Neviem sa ani si zvyknúť na to, koľko ľudí vníma rodovú rovnosť ako hrozbu. Snažím sa pochopiť tých ľudí, ale stále ma to prekvapuje."

Foto - archív IO

U mnohých žien sa ich postavenie mení práve vtedy, keď sa stanú matkami. Slovensko je stále citlivé na debaty o zlaďovaní materstva a práce či o otcovských dovolenkách. Vy ste boli na materskej?

"Nemám bežnú prácu a nikdy som nemala očakávanie, že budem na klasickej materskej dovolenke. Pre mňa bolo vždy aj bude podstatné, aby som bola pri deťoch, minimálne do troch rokov. V tom mám jasno a myslím si, že to je naozaj to najlepšie. Avšak vyrástla som v tom, že otec aj mama majú v tomto rovnakú úlohu. Neznamená to, že žena by sa mala absolútne odpojiť od pracovného sveta alebo vecí, ktoré rada robí. Mojím vzorom sú africké ženy, ktoré nosia deti hocijak previazané pri tele. Tie deti menej plaču a majú vybudované silné rodinné väzby. Ja som to brala tak, že deti sú súčasťou môjho života a môj život je aj práca. Takže, ten rozdiel u mňa bol v tom, že moje deti spávali v kočíku a nie v postieľke."

Vaše deti teda boli súčasťou Dobrého trhu hneď od začiatku?

"Áno, prvý Dobrý trh sme organizovali, keď dcérka mala pol roka. Vyrastá spolu s ním. Máme tri deti a všetky sú súčasťou trhu. Ten starší 12 ročný už aj podniká v rámci Detského trhu. Materstvo bol pre mňa moment, keď som si uvedomila, že chcem dávať energiu niečomu, čo má zmysel a zároveň mi to umožní byť s deťmi."