Možno ste to už zažili. V rannom zhone sa niektoré z vašich detí posťažuje na bolesť hlavy. A vy rozmýšľate, či sa chce uliať zo školy alebo ho omrzelo sťažovať sa len na bolesť brucha. Alebo vám v tom niečo nesedí a nepočujete to po prvýkrát? Nemusí to byť výhovorka.

Migrénou trpí 12 percent populácie, je to 3. najčastejšie ochorenie vo svete.  Vyberá si najmä ženy, dokonca trikrát viac ako mužov. Nevyhýba sa však ani deťom. Migrénou trpí 15 percent detí. Keďže prieskumy potvrdzujú, že toto ochorenie ľudia podceňujú, neliečia sa a navyše, považujú ho skôr za výhovorku, o to ťažšie to majú deti.

 

Speváčka Celeste Buckingham.  Foto - Grape

 

Najťažšie je uveriť, že je to migréna

“Detská migréna je špecifická tým, že si s ňou dieťa nevie poradiť. Deti sú odkázané len na informácie a skúsenosti rodičov a okolia. A keď nevie rodič pomôcť sebe, nevie ani dieťaťu. Prichádza stres a frustrácia. A potom sa ľahko stáva, keď rodičia deťom neveria a nútia ich chodiť do školy, až sa z latentnej formy stáva ťažká forma migrény,” hovorí Gabriela Hurbanová, ktorá sa rozhodla šíriť osvetu o migréne cez pacientskú organizáciu Migréna je choroba.

Do tejto osvety sa zapojila aj speváčka Celeste Buckingham. “Väčšina žien z maminej strany sú migreničky. Mne sa to začalo skoro.  Mamina však neverila, že je to migréna. Ona chápala, že migréna je choroba, ale neverila, že sa môže začať už v detstve. Považovala ju za dospelú ženskú chorobu. A ja som nevedela o čo ide, len ma veľmi bolela hlava. Nepamätám si presne prvú migrénu, ale pamätám si, že svetlo bolo najhoršie. To som plakala a prosila, aby ho vypli. Naši to najskôr riešili bežnými analgetika,  muselo sa to zopakovať viackrát, aby sme išli k lekárovi, ” priznáva speváčka, mimochodom dcéra lekára.

Podobné skúsenosti má Gabika: “Čo si pamätám, začalo sa to asi v tretej triede na základnej škole. Často ma bolela hlava, ale pamätám si tiež, že ešte predtým ma bolelo brucho. Veľmi často súviseli moje bolesti hlavy s tým, že som sa prejedla. Alebo, napr. rodičia ma nútili jesť hovädziu polievku, ktorá mi nechutila, potom prišla migréna. Sprevádzalo ju vracanie, prekážali mi zvuky, vône, pachy, bola som precitlivená a, samozrejme, vystresovaná z toho, čo sa deje.”

Gabika spomína, že v detstve mala oveľa viac záchvatov ako v dospelosti. Záchvaty boli ako časovaná bomba. “Pamätám si, že každý týždeň som ležala aspoň jeden deň a vracala som. Bála som sa povedať doma, že ma zase bolí hlava. Aj do školy som veľakrát išla už so začínajúcou bolesťou hlavy. Niekedy som to vydržala, inokedy som zvracala a poslali ma domov. Ja som sa v tom období hanbila o tom hovoriť. Navyše, často som zrušila svojou bolesťou plány celej rodine,” spomína si.

 

Prečítajte si

 

Dievčatá sú pri migréne v nevýhode

Migréna trikrát viac postihuje ženy ako mužov. Aj v prípade detí platí, že sa častejšie vyskytuje u dievčat ako u chlapcov. Ak sa migréna objaví už v rannom detstve, do siedmich rokov, pomer výskytu je u oboch pohlaví rovnaký. Neskôr však migrénou trpia viac dievčatá. Všeobecne síce štatistiky hovoria o tom, že migréna sa najčastejšie objaví  vo veku 20 – 40 rokov, ale ako neurológ potvrdzuje, príde už pred prvou menštruáciou. Na rozdiel od malých migrenikov, ktorí často nevedia, čo sa s nimi deje a čo im migrénu spúšťa, v puberte pri dievčatách to môže súvisieť práve s menštruáciou. Ale, tiež nie je správne, ak to rodičia pripisujú len hormonálnym zmenám a bolesť hlavy neriešia len preto, lebo sú deti práve v tejto etape vývoja.

Okrem hormónov má k migréne čo povedať aj strava, fyzické preťaženie, stres či spánkový režim.

 

Ilustračné foto - pixabay.com

 

Sledujte svoje deti

Migréna je  druhou najčastejšou príčinou chronickej bolesti hlavy u detí. Neurológ Martin Kucharík ale vysvetľuje: “Bolesti hlavy sú jedna z tých diagnóz, ktoré je u detí veľmi komplikované diagnostikovať aj liečiť. Konkrétne v prípade migrény môžeme využiť určité vodítka: pokiaľ sa dieťa nesťažuje len na bolesť hlavy, ale vidíme na ňom, že evidentne je napr. citlivejšie na svetlo alebo zvuk, alebo vidieť rozdiel v jeho správaní, že je iné…treba navštíviť lekára.”

Na úvod vyhľadajte pediatra, ale pravdepodobne vás čaká aj návšteva iných odborných lekárov. Pri deťoch je potrebné starostlivejšie vylúčiť, či nejde o iné ochorenie.  Dôležité sú informácie. Aj sám neurológ potvrdzuje, že niekedy už samotný rozhovor s pacientom vie potvrdiť diagnózu. V prípade detí by najmä rodičia mali mať prehľad o tom,  čo hovoria ich deti doma, čo hovoria spolužiaci, mali by počúvať aj kamarátov a učiteľov v škole, ktorí môžu poskytnúť spätnú väzbu. Prežívanie migrény deťmi je totiž veľmi špecifické.  

Neurológ Martin Kucharík sa stretol pri diagnostikovaní detí s rôznymi situáciami. “Pokiaľ je to vo veľmi útlom detskom veku, ani nevie čo sa s ním deje a nevie to dobre opísať. Vo vyššom veku, deti až príliš pestro a živo popisujú, čo ich bolí. Lenže, môže to byť aj úplne  naopak. Dieťa je tak schvátené bolesťou, že sa uzavrie. Tvrdí, že mu nič nie je a chce, aby ste ho nechali na pokoji. A vtedy treba spozornieť, všímať si dieťa, sledovať ho.”

Zakladateľka pacientskej organizácie Migréna je choroba Gabriela Hurbanová pridáva pohľad dospelej migréničky, ale i matky, ktorá bolesť hlavy rieši už aj pri svojej dcére: “Ak by som  mohla poradiť rodičom, ktorí nevedia rozoznať bolesť hlavy od migrény, v prvom rade by mali mať vôľu rozprávať sa s dieťaťom. Iba rodič môže byť ten, kto to vie ovplyvniť.”

Rodičom odporúča viesť si niečo ako denník migrenika. “ Ako som spomínala na vlastnom príklade, rozdiel medzi bolesťou hlavy a migrénou je aj v tom, že sa veľakrát začína bolesťou brucha. Často na základe nejakej intolerancie na jedlo. Teda, v prípade migrény, ktorá sa objaví ešte pred pubertou. Je potrebné sledovať, čo dieťaťu v strave prekáža. Rodič by si mohol zapisovať, čo dieťa jedlo, fyzickú aktivitu dieťaťa, záchvaty, čo im predchádzalo, pri väčších deťoch aké analgetiká im dali a ktoré zabrali. Chceli by sme vyvinúť aj aplikáciu, ktorá by to rodičom uľahčila.”

 

 

Ako môžem pomôcť svojmu dieťaťu

Rada matky, migreničky smeruje najmä k pochopeniu a počúvaniu, nezľahčovaniu situácie. Gabriela Hurbanová je presvedčená, že aj škola by mala vedieť, že dieťa trpí migrénou. Aby vedeli zareagovať a pomôcť. A v neposlednom rade, táto choroba môže ovplyvňovať aj známky a výsledky v škole.  “Dieťa by nemalo mať stres hovoriť o tom. Veľmi mu pomôže, keď je prostredie ohľaduplné voči tejto chorobe. Ak rodičia nekomunikujú so školou, je považované za simulanta, záškoláka. Často školu vynecháva. Naozaj od dieťaťa nemôže nikto očakávať samé jednotky, keď ho v škole bolí hlava a nevie sa sústrediť. Toto všetko môže mať práve v puberte vážne následky.”

Rovnako ako i to, keď dieťa nechce rodičom pridávať starosti a tak ide do školy aj s bolesťou hlavy. Alebo ak  celú noc pre migrénu nespalo a vracalo. Môže byť dehydrované a skončiť v nemocnici na infúziách. To, čo migrenik v tomto stave potrebuje, je oddych. Najlepšie vo vyvetranej  miestnosti bez pachov, vôni, v tme. Ideálne je, ak môžete byť pre dieťaťa oporou, zostať pri ňom, keď mu je ťažko a vracia. Pomáha aj masírovanie spánkov, krčnej chrbtice, alebo studené obklady na hlave.  Čo však Gabika zdôrazňuje zo všetkého najviac: “Veľkú chybu robia rodičia, keď dieťaťu je veľmi zle a oni naňho ešte kričia a stresujú ho. Stav sa ešte zhorší, dieťa trpí ešte viac, pretože má výčitky, že opäť zlyhalo.”

“Nedá sa to jednoznačne potvrdiť, že dieťa z toho vyrastie,” konštatuje na záver neuróg Martin Kucharík. “Sú ľudia, ktorí tvrdia, že migrénou trpeli v detstve a potom vymizla, či sa zmiernila. Otázne však je, či nešlo o bolesti hlavy z iných dôvodov. Je to skôr zriedkavé. Najtypickejší pacient je žena, ktorá hovorí, že jej začali migrény prvou menštruáciou a skončili po prechode,” dodáva.