Pri tejto otázke, vždy keď ju počujem, mi prebehne mráz po chrbte a začínam o sebe rozmýšľať, či neostanem radšej do smrti sama...

Nie, nie som strašidlo. Nie, nemám negatívny postoj k mužom. Nie, nie som psychicky narušená, ani karieristka, ani spomalená, moje IQ je v poriadku, moje EQ rovnako, komunikáciu s mužmi zvládam, rada na nich pozerám, rada sa s nimi zhováram...Som bežná žena. Podľa mňa. Ale podľa môjho okolia sa so mnou niečo deje. Nemám totiž chlapa.

Ja neviem, či sa to stáva viacerým single babám, ale mne sa to v poslednej dobe stáva dosť často. Poznáte tú situáciu, keď sa stretnete s niekým po dlhej dobe, ste radi že ho vidíte. Dotyčný / á sa vás spýta, ako sa máte ( Odpoviete, že výborne a zas ste divná), a nasleduje otázka: „ A muža máš? Svadba, deti, nič?“. Pravdupovediac, tlak sa mi zdvihne zakaždým, keď tú otázku počujem.

Nie, že by som bola proti vzťahom. Absolútne nie. Je pekné mať niekoho, o koho sa môžete oprieť, komu môžete veriť, s kým trávite voľné chvíle. Ktorá po tom skutočne netúži? Len som proti vzťahom na rozkaz. Na to, aby vzťah ženy a muža fungoval, je potrebná chémia na všetkých frontoch. Nie len na vekovom a sexuálnom. Treba to ľuďom, ktorí vás súdia podľa počtu vašich vzťahov a intenzity vášho párenia sa vysvetliť.

Pekne prosím, a myslím, že hovorím za všetky single baby pod aj nad 30, nepýtajte sa ženy, či má muža. Znepríjemnite jej akúkoľvek predstavu muža a vzťahu. Znechutíte ju. Pretože potom sa do vzťahu hrnie a dopadne to takto: Na otázku o tom, či je už zadaná, síce odpovie konečne Áno, ale vo vnútri cíti, že to je z donútenia.

Ľudia by si mali vtĺcť do hlavy, že posudzovať ženu podľa toho, či je zadaná, alebo nie, nie je fér a ani príjemné. Že každý máme iné tempo pri hľadaní partnera, ktorý uspokojí všetky naše potreby a predstavy. Že to nie je len o tom: Byť s niekým vo vzťahu, aby som sa nenudila. Že tam predsa je len čosi hlbšie. Nezadaná baba nie je divná baba. Ani obzvlášť nepríjemná, agresívna, nemusí byť hneď tá, ktorá sa hrnie len za kariérou, a tak...Ono občas tomu človeku predsa len viac prospeje, keď má šancu byť chvíľu single a uvedomiť si, čo od života chce. Aj od opačného pohlavia. Nie je to zúfalstvo.

Takže, všetky nezadané dievčatá na Slovensku. Kašlite sa na to. Nehrňte sa k chlapovi len preto, aby ste zapadli. Počkajte, kým ten „princ“ príde. Objaví sa raz. Nezúfajte. A ako hovorí moja dobrá kamarátka, ak sa vás spýtajú na váš stav, odpovedzte: Som šťastne nezadaná.

 

Prečítajte si aj „Žena si musí rešpekt zaslúžiť“