|
Ak by som sa teraz chvastala, že som nikdy v živote necítila túžbu mať alebo získať dobro podobné tomu, ktorým disponuje niekto iný, že ten pocit jednoducho nepoznám, klamala by som seba aj vás. Ruku na srdce, každý pozná situácie, keď sa cítil stiesnene pri stretnutí s niečím, čo nevlastní, ale chcel by, s niekým, kto vyzerá ako on nie, s úspechom, šťastím, láskou a bohatstvom, ktoré sa mu na hony vyhýba.
Áno, mám veľa túžob. Chcem, aby môj poloplný pohár bol plnším. Túžim po práci napĺňajúcej nielen moju potrebu byť užitočná aj mimo svojej domácnosti, ale aj prinášajúcej mojej rodine dodatočné prostriedky na ľahší život. Snívam o pracovisku, kde panuje príjemná firemná kultúra, kde sa pri rannej káve neklebetí o práve neprítomnej kolegyni, kde sa poza chrbát nemusí riešiť podivné správanie šéfa.
Snívam o zamestnaní, kde sa hore nedonáša na ostatných, ale úprimne riešia nedorozumenia priamo na mieste vzniku, kde sa meria rovnakým metrom a PN-ka jedného sa nepovažuje za zločin a ochorenia iných sú s kostolným poriadkom a radi ich zastúpia. Prahnem po kolegoch, ktorým sa prieči dehonestovať meno človeka pred klientmi alebo novými potenciálnymi zamestnávateľmi ešte aj po vynútenom odchode.
Fantazírujem o živote na mieste, kde by nemuseli naši synovia skoro ráno ešte za tmy cestovať za základným vzdelaním a dcéra trpieť na internáte. Kde by mali priateľov a priestor pre zmysluplné napĺňanie voľného času. Kde sa dá žiť, nielen prežívať, prechádzať sa nepoznanými ulicami, nakupovať vtedy, keď potrebujeme, nie keď práve majú a pritom nemusieť obetovať výhody bývania v rodinnom dome.
Chcem byť obklopená ľuďmi, ktorí ma nehodnotia, ale prijímajú, ktorí za mojimi neúspechmi nevidia neschopnosť, ale zmarené úsilie, s ktorými sa dá hovoriť zmysluplne o niečom a nielen klebetiť o niekom. Ľuďmi, čo sa neboja pozrieť do zrkadla, aby videli, kto má spoluvinu za naše zlé vzťahy a nehádzali všetku čiernotu poza seba.
„Závidieť“ úspešným, ale v dobrom, bez pocitov nepriateľstva, bez zlomyseľnosti. Popravde ich chváliť za to, čo dosiahli, ako skvelo vyzerajú, ako správne žijú, ako sa náležite vyrovnávajú aj so zložitými situáciami. Veď sú inšpiráciou, aby sme sa aj my menej úspešní naštartovali správnym smerom. Neželať si, aby stratili ani za mak toho, čo im právom patrí, lebo na prianí zla inému nič dobré vyrásť nedokáže.
Naopak tá zlá, pravá malígna závisť, zožiera zvnútra. Spôsobuje úzkosť, zvady, kriky, plačlivosť, nespavosť. Mať v okolí neprajníka, čo nás napodobňuje, čo musí mať stoj – čo stoj všetko, čo vidí u nás, čo aj napriek nenávisti, používa tie isté výrazy, gestá, preberá správanie, bo nemá vlastné ambície a stavia nás na druhú stranu barikády...
Úprimnú sústrasť, ak máte v dosahu človeka zeleného závisťou!
Prečítajte si aj Čo nás učí čas dušičkový
