BRATISLAVA. Neriešia to len ochrancovia životného prostredia, ženy, ktoré zaujíma zdravý životný štýl, či mladé blogerky a blogeri s návodmi ako byť eko. Základy sa už učia aj naše deti na prvom stupni. Odpad, zvlášť plastový, je témou pre ľudí i pre podnikateľov a ekobiznis.

„Ľudia sú viac uvedomelí, no stále asi 50 percent odpadu, ktorý je zhodnotiteľný, končí v čiernych nádobách. Je to veľká strata. Zaujímavé je, že v oblasti skla a papiera je triedenie viac vžité, ako je tomu v prípade plastu,“ hovorí pre náš web Gregor Kravjanský, riaditeľ závodu Triedenie odpadu OLO.

 

Štyri tisíc ton v Bratislave

Nakladanie s odpadmi v Slovenskej republike upravuje 5 zákonov, 3 nariadenia slovenskej vlády, 10 vyhlášok ministerstva životného prostredia. Od 1.1. 2010 platí pre obce povinnosť zriadiť separovaný zber pre 4 zložky komunálnych odpadov: papier, plasty, sklo a kovy.

Spoločnosť OLO a.s. v rámci separovaného zberu komunálneho odpadu vyzbiera z Bratislavy cca 4-tisíc ton plastov ročne.

Nestačí, že odpad triedime, ani že si kupujeme výrobky so znakom recyklačného trojuholníka a myslíme si, že je odpad automaticky vytriediteľný. Nefunguje to tak, ak sa nenájdu odberatelia. „Nemôžeme triediť, len aby sme triedili. Sú s tým spojené náklady, ktoré potrebujeme pokryť. To je jeden z dôvodov, prečo sa zatiaľ, netriedi väčší sortiment plastov,“ hovorí Kravjanský.

Pozreli sme sa, ako to funguje s plastovým odpadom v našom hlavnom meste.  Ak skončí len tak na zemi, je pochopiteľne nerozložiteľný, škodlivý, to netreba rozoberať.  Ak ho odhodíte tam, kam patrí (žltého kontajnera), deje sa s ním toto:

 

Zberné vozidlá akciovej spoločnosti OLO, ktorej 100-percentným vlastníkom je mesto, privážajú občanmi vyseparovaný odpad (plasty a papier) do závodu Triedenia odpadu vo Vlčom hrdle.

 

 

Pomocou nakladača putuje materiál do príjmového stroja, ktorý ho rozloží do jednej vrstvy tak, aby ho pracovníci mohli manuálne triediť. Je to špeciálny stroj, ktorý  bol vyrobený v Nemecku a slúži na dávkovanie materiálov. Spoločnosť OLO ho zakúpila minulý rok.

 

 

Odpad na páse prichádza do samotnej triediacej jednotky, kde zamestnanci triedia surovinu. Je ich desať a každý vyberá jednu komoditu a hádže ju do kontajnerov pod triediacou linkou. Konkrétne vyberajú: PET fľaše podľa farieb (číre, zelené, modré a farebný mix), polystyrén, fólie a igelitky, fľaše z domácej chémie (tzv. HD-PE plasty), tetrapaky a napokon plechovky.

 

 

Zvyšný plastový odpad sa pridá ku komunálnemu odpadu, ktorý OLO energeticky zhodnotí vo svojej spaľovni. Nie je to tak, že takmer všetok plast, vrátane kelímkov a iných zvyškov z domácností, sa recykluje na opätovnú výrobu  aspoň úžitkových tovarov. Tak ďaleko ešte nie sme.

 

Odpad ako palivo

Bratislava je však na tom veľmi dobre, keďže materiál, ktorý sa energeticky zhodnotí, produkuje teplo, z ktorého sa vyrába v turbogenerátore elektrina. Spaľovňa odpadu OLO pracuje na rovnakom princípe ako klasická kondenzačná elektráreň. Palivom je však heterogénny odpad a nie homogénne energetické palivo, a má podstatne náročnejšie čistenie spalín.

Zákonom stanovené emisné limity pre zariadenia  na energetické využitie odpadu alebo spaľovne odpadu sú prísnejšie ako pre klasické elektrárne. V klasických energetických zdrojoch je prioritou výroba elektriny alebo kombinovaná výroba elektriny a tepla, v spaľovniach je prioritou likvidácia, resp. energetické využitie dovezeného odpadu.

Vďaka tejto energii je spaľovňa sebestačná a elektrinu dodáva aj do verejnej siete. Škoda ale, že nepredáva samotné teplo, ako tomu bolo v minulosti. Bývalým prvotným odberateľom tepla Slovnaft, s ktorým je spaľovňa spojená potrubím, má od istého času sám prebytok, takže  spaľovňa stratila strategického odberateľa.

Druhým najbližším potencionálnym odberateľom tepla je Bratislavská teplárenská, ktorá však na dodávku do bratislavskej siete využíva predovšetkým svoje vlastné zdroje tepla.

Na skládku vyvezie OLO len 4 percentá z celkového mestského odpadu,  ktorý sa nedá energeticky využiť, resp. spáliť. Plast žiaden, iba škvara. Zo škvary  sa dokonca vyseparujú ešte sklenené črepy, pomocou magnetov železný šrot a šrot z farebných kovov.

Problémom (celosvetovo) sú drobné plastové predmety, ktoré nekončia vždy v kontajneroch a hromadia sa v prírode.

Poďme nazad do závodu:

 

 

 

 

Zo šiestich zásobníkov pokračuje roztriedený plast na pohyblivý pás smerom do lisu.

 

 

Ten sa podľa druhu naprogramuje a produkuje finálne balíky stlačenej suroviny do hmotnosti až pol tony (podľa druhu suroviny). Za rok sa takto spracuje okolo 2 tisíc ton triedeného materiálu. Zoberte si, že  jedna PET fľaša má asi 45 gramov. Balíky sa kamiónmi expedujú koncovým odberateľom.

 

 

Odberateľov je veľa, slovenských aj medzinárodných. Pohyb surovín funguje na európskej úrovni. Na Slovensku nie je kompletné spektrum recyklačných zariadení. 

 

Nebudeme bez odpadu

Hoci sa zdá, že plastový odpad je dobrou komoditou pre biznis a možnosti jeho spracovania sa neustále rozvíjajú, aj v OLO nám potvrdili, že to tak nie je.

„Plastov je veľmi veľa a aj ich škála je obrovská, majú rôzne chemicko-fyzikálne vlastnosti. Nie všetky vieme spracovať, a už vôbec nie všetok materiál, ktorý roztriedime, je možné predať. Časom bude firiem na spracovanie širšieho spektra plastov viac, ale nesmieme zabúdať na podstatu a síce, že plast nie je biologicky rozložiteľný,“ hovorí Kravjanský ( na snímke).

 

 

Na Slovensku sú iba dve zariadenia na energetické zhodnotenie odpadu, v Bratislave a v Košiciach. Triediacich liniek pre separovaný zber je viacero, v spolupráci obcí a firiem z oblasti odpadového hospodárstva. "Na Slovensku je okolo 100 triediacich liniek odpadu, každá zo šiestich najväčších zberových firiem ich má, ale už aj menšie zberové firmy v spolupráci s obcami", povedal pre náš web Radovan Kazda, šéfredaktor portálu Odpady-portal.sk. 

Zvyšok Slovenska sa zbavuje svojho zmesového komunálneho odpadu ukladaním na skládky.

Napriek novým trendom obmedzovania odpadu je pán Kravjanský realista: „V budúcnosti nám nehrozí, že by sme boli bez odpadov. Aj vietnamská masť sa kedysi predávala iba samotná, dnes sa predáva taká istá, len obalená vo fólii.

Separovať je dôležité, lebo ten odpad má šancu, že bude znova použitý a nebudú sa využívať primárne suroviny na výrobu množstva produktov. Som presvedčený, že by nám malo na tom záležať, šetrí nám to zdravie, prírodné prostredie, suroviny.“

 

Na záver pár odporúčaní:

  1. Stále platí, že najlepšie je plastom sa vyhýbať a odpad minimalizovať. Nie je to skrátka prírodná vec, ale ropný produkt.
  2. Preto si do obchodu nosíme vlastné tašky a vrecká na pečivo.
  3. Plastový odpad nesmie byť znečistený chemikáliami, farbou, malé zvyšky pôvodného obsahu (napr. potravín) sú tolerovateľné.
  4. Plechovky a konzervy môžu ísť do plastu, ale aj do zmesového odpadu, v OLO ich nakoniec aj tak vytriedia z oboch.