Na konci apríla 1945 sa ako vojnová fotografka časopisu Vogue dostala spolu s americkými jednotkami do mníchovského bytu Adolfa Hitlera. Prvé, čo použila, bola vaňa nacistického vodcu. „Bola to príležitosť očistiť zo seba špinu koncentračného tábora Dachau,“ vysvetlila neskôr Lee Millerová.
Pred vaňu si Lee Millerová položila špinavé bagandže, s ktorými prešla zbomdardovaný Londýn, vylodenie v Normandii či oslobodený Paríž. Ako jedna z prvých západných fotografov sa dostala do Dachau deň po jeho oslobodení a fotila aj koncentračný tábor Buchenwald. „O Hitlerovej smrti som sa dozvedela práve v jeho byte v Mníchove. Byt vyzeral ako akýkoľvek iný byt. Chýbal mu však vkus, šarm a určitá intimita,“ povedala vtedy 38-ročná Millerová.
Jednu z najslávnejších fotografií urobil Millerovej židovský kolega a fotograf časopisu Life David E. Scherman, ktorý sa vo vani okúpal hneď po nej.
Fotografka Millerová vo vani v mníchovskom byte Adolfa Hitlera, 1945.
Z modelky fotografka
„Mala neuveriteľný život. Bola vášnivá a plná súcitu. Viac ju zaujímalo fotenie obyčajných vojakov a utečencov než politikov a generálov,“ povedal jej syn Antony Penrose pre britský denník The Guardian.
Začal ako modelka a jej tvár sa dostala na obálku časopisu Vogue. To mala Lee Millerová 19 rokov. O dva roky neskôr sa presťahovala do Paríža a z fotografovanej modelky sa stala fotografka, ktorá sa dala na surrelizmus. Cez výtvarníka a fotografa Mana Raya ako jeho modelka, žiačka i milenka. Pablo Picasso podľ nej namaľoval štyri jej portréty.
„Je neuveriteľné, že tak krásna modelka z Vogue sa stala fotožurnalistkou dokumentujúcou hrôzy druhej svetovej vojny. Do koncentračného tábora Dachau prišla deň po jeho oslobodení,“ povedala o nej Alice Deweyová, spolukurátorka edinburskej výstavy Millerovej fotografií, kde vystavili viac ako 200 fotografií.
Explodujúca ruka, Paríž, Francúzsko, 1930
Štyridsať tisíc negatívov
Po vojne to už Millerová pod kontrolou nemala a začala piť. „Myslela si, že ľudia sú úplne skazení a vojenské hrdinstvá boli úplne nanič. To presvedčenie jej ničilo zdravý rozum,“ povedal jej syn.
V roku 1977 zomrela na rakovinu. Nechala po sebe 40-tisíc negatívov, ktoré jej syn poskytol svetovým galériám, aby sa na jeho mamu nezabudlo.
Operná speváčka Irmgard Seefriedová spieva áriu z Madame Butterfly vo Viedenskom Opernhaus, 1945
„Jej premena surrealistiky francúzskej školy na vojnovú fotografku na strane Spojencov priniesla dokumentáciu najhorších ohavností 20. storoči. Albertina v prípade Millerovej ukazuje umelkyňu, ktorej úloha je v histórii fotografie clekom neprávom zaznávaná,“ napísal k výstave kurátor Walter Moser.
Podľa riaditeľa galérie Albertina Klausa Albrechta-Schrödera to mala Millerová ťažké presadiť sa ako žena popri mužských hviezdnych fotografoch. Vybrali si jej výstavu aj z iného dôvodu. „V roku 1945 fotografovala zbombardovanú Albertinu,“ povedal pre denník Der Standard riaditeľ galérie.