Keď sa stala v roku 2005 nečakane stala kancelárkou, hovorili Nemci o Angele Merkelovej ako o dievčatku bývalého kancelára a šéfa kresťanských demokratov (CDU) Helmuta Kohla. Pochybovali o jej schopnostiach a brali ju len ako dočasné riešenie. V dnešných parlamentných voľbách útočí na rekord samotného Kohla, ktorý Nemecku vládol 16 rokov. 

 

Angela Merkelová.  Foto - TASR/AP

 

Merkelová je populárna ako pred utečencami 

Podľa posledného prieskumu ARD-Deutschlandtrend je dnes s prácou Angely Merkelovej spokojných alebo veľmi spokojných 64 Nemcov. Až 56 percent Nemcov myslí, že je silná kancelárka, 82 percent Nemcov o nej hovorí, že je inteligentná, 62 percent, že je líderka a osobnosť, 55 percent oceňuje jej odvahu a 54 percent znalosť veci.

Dnešné prieskumy, ako ich uvádza magazín Der Spiegel ukazujú, že Angela Merkelová je rovnako populárna ako bola pred utečeneckou krízou, ktorá jej priniesla najsilnejšiu kritiku v ére jej vlády.

Kancelárka, ktorá vyrastala v komunistickom východnom Nemecku a zažila Berlínsky múr, utečencov v Nemecku vítala. V auguste 2015 označila utečeneckú krízu ako zásadnú výzvu pre Nemecko. „Zvládneme to,“ bol jej slávny výrok, za ktorý ju mnohí obdivovali a ešte viac kritizovali. Popularita kancelárky klesla o 16 percent. „V čase eurokrízy predviedla dobrý krízový manažment, ale neudávala akcenty. V utečeneckej kríze však postupuje razantne a udáva tón aj napriek odporu z vlastných radov. Táto téma bude určovať jej éru kancelárky,“ povedala vtedy pre nemecké médiá politologička Sabine von Oppeln zo Slobodnej univerzity v Berlíne.   

 

Asia Farayová zo Sýrie ukazuje svoju dcérku Angelu Merkel Muhammedovú. Malá Angela sa narodila v meste Münster v západnom Nemecku v auguste 2017. Jej rodičia utiekli pred občianskou vojnou v Sýrii do Nemecka pred dvoma rokmi. Foto - TASR/AP

 

Merkelová vstúpila do politiky po páde Berlínskeho múra

Angela Merkelová sa narodila ako Angela Dorothea Kasnerová 17. júla 1954 v Hamburgu v rodine evanjelického duchovného a učiteľky. Veľkú časť svojho detstva však prežila v mestečku Templin ležiacom vo vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky 80 kilometrov od Berlína. Vysokoškolské štúdium fyziky skončila v roku 1978 na univerzite v Lipsku. Titul doktorky prírodných vied obhájila v roku 1986.

V politike sa začala angažovať po páde Berlínskeho múra. V decembri 1990 získala v parlamentných voľbách poslanecký mandát v Spolkovom sneme. V rokoch 1991-1998 pôsobila v kabinete kancelára Helmuta Kohla, najskôr ako spolková ministerka pre otázky žien a mládeže, od roku 1994 ako ministerka životného prostredia, ochrany prírody a jadrovej bezpečnosti.

 

Angela Merkelová na začiatku svojej politickej éry.  Foto - TASR/AP

 

Merkelová potiahla stranu

Vo voľbách v septembri 2005 CDU/CSU zvíťazila a Merkelová sa 22. novembra 2005 ako spoločná kandidátka CDU, CSU a SPD stala ako prvá žena v povojnových dejinách Nemecka spolkovou kancelárkou. Za vtedy 51-ročnú Merkelovú hlasovalo 397 poslancov zo 614-členného Bundestagu. Túto pozíciu zastáva už tri funkčné obdobia.

 V septembri 1998 volilo kresťanských a sociálnych demokratov (CDU/CSU) len 35,2 percenta. V septembri 2013 už získala rekordných 41,1 percenta. „Od 90. rokov sme nezažili, aby kandidát strany na kancelára tak zdvihol strane preferencie, ako sa to podarilo Merkelovej,“ povedal po voľbách na tlačovej konferencii Matthias Jung z inštitútu Forschungsgruppe Wahlen.

 

Angela Merkelová (CDU) a jej dnešný vyzývateľ Martin Schulz (SPD).  Foto - TASR/AP

 

Zvláda krízy v zahraničnej politike

Vo svete má Merkelová ešte silnejšiu pozíciu. Je rekordérkou v rebríčku najmocnejších žien sveta časopisu Forbes. Aj preto, že zvláda medzinárodné krízy.

Počas svojej éry v úrade strávila Angela Merkelová najviac času s krachujúcim Gréckom a krízou eura. Takmer päť rokov intenzívne riešila krízu v eurozóne, bojovala za silnú európsku menu, viedla desiatky krízových summitov v Bruseli. Odmieta vystúpenie Grécka z eurozóny, ktoré by viedla k vystúpeniu z EÚ a oslabeniu celej Únie. Stála za schválením troch záchranných balíčkov pre Grécko, zaviedla v Únii tvrdé úsporné opatrenia, čo viedlo v európskych krajinách k protinemeckým náladám. 

V zahraničnej politike patrila k najvplyvnejším politikom nielen pri záchrane eura. Za „najdôležitejšiu osobu“ krízy medzi Ukrajinou a Ruskom označila Angelu Merkelovú Christiane Amanpour zo CNN. Nielen novinári, ale aj politici a politológovia hovorili o nemeckej kancelárke ako o jedinej osobe, s ktorou je ruský prezident Vladimir Putin ochotný rokovať. Britský denník The Times zvolil kancelárku za osobnosť roka 2014. Titul získala hlave za to, že sa stala sprostredkovateľom medzi Západom a Ruskom a mala najväčší vplyv na prezidenta Vladimira Putina. „Je to žena, ktorú potrebujeme vo svete nebezpečných mužov,“ napísal vtedy denník The Times. „Pomohla Západu koncentrovať sa na jeho najdôležitejšie hodnoty."

 

Ruský prezident Vladimir Putin a nemecká kancelárka Angela Merkelová. Foto - TASR/AP

 

Nudnú Merkelovú by volili aj mladí Nemci

Ak dnes Angela Merkelová zvíťazí a vydrží v úrade štyri roky, dobehne rekord najdlhšie vládnuceho nemeckého kancelára Helmuta Kohla, ktorý v Nemecku vládol v rokoch 1982 až 1998. Už dnes sa tak začínajú ozývať hlasy, či by v Nemecku tak ako v mnohých iných krajinách nemal byť aj post kancelára časovo obmedzený na dve volebné obdobia. Angela Merkelová však stále nemá silného protikandidáta a oslovuje najviac voličov, a to nielen medzi staršími voličmi. Časopis Bravo oslovil mladých Nemcov vo veku od 14 do 17 rokov. Prekvapivý výsledok znel, že až 35 percent z nich by dalo hlas Merkelovej, ak by ju mohli voliť priamo. Síce označili kancelárku za tradičnú, nudnú a príliš vzdialenú, ale zároveň aj kompetentnú, disciplinovanú a sympatickú.

 

Angela Merkelová a jej 3D podobizeň.  Foto - TASR/AP

 

Prečítajte si aj Rekordérkou ostáva Merkelová – najmocnejšia žena sveta