Radovan napísal knihu, príbeh spin doctora – človeka z úzadia politiky, ktorý pomáha jednej neznámej strane vyhrať voľby. Sofistikovaný systém VIRTUS ľuďom podsúva to, čo práve chcú vidieť, počuť, čítať. Radovan hovorí, že je to zamyslenie sa nad tým, čo všetko by niekto mohol dokázať s obrovským množstvom dát, ktoré denno-denne po sebe zanechávame na internete. 

Do akej hĺbky už dokáže politický marketér pracovať s digitálnymi dátami? Je jeho kniha skutočne len fiktívny príbeh? Aké sú najväčšie úskalia vydávania kníh pre človeka, ktorý do tohto sveta nazrel a tvrdí, že už to viac nespraví? Ako sa na crowdfoundingovú kampaň na vydanie knihy pozerá človek z vydavateľstva? Aj o tom viac v podcaste, ktorý si môžete vypočuť tu:

 

Podcast si môžete vypočuť aj vo svojom obľúbenom prehrávači (kliknite na ikonu):

Podnázvom knihy je digitálna demokracia: „Raz by sa niekto mohol zamyslieť nad tým, že veď keď už máme technológie prístupné pre každého, o všetkom by sme už mohli rozhodovať priamo ako kedysi v gréckych polis. Je to zamyslenie sa nad tým, čo by bolo, keby sa niekto snažil presadiť hlasovanie o každom zákone a vyblokovať politikov, lebo technicky by to možné bolo,“ hovorí Radovan Choleva.

Možno raz nebudeme potrebovať politikov. Krásna predstava? Jozef Lenč oponuje: „Potom budeme politici všetci. To je na tom istým spôsobom to nebezpečné. Všetci budeme robiť politiku, participovať, ale len úzka skupina ľudí bude vyberať témy, o ktorých sa bude rozhodovať. Tam je tá naivita – to ľahké kúpenie si voliča. Na jednej strane mu povedia, že má moc. On má ten pocit, že rozhodol, ale v podstate je bezmocný. Akákoľvek elektronizácia politiky môže byť nebezpečná. Pod rúškom väčšej moci sa v konečnom dôsledku dostáva človek do absolútnej bezmocnosti, lebo nebude môcť rozhodovať o tom, o čom sa vlastne bude rozhodovať.“

(zdroj: Klub knihomilov)

Moc sieti a kníh sa môže ukázať aj v inom svetle.  Ako hovorí Ján Gregor, kniha je prastaré médiu a trh sa naďalej rozvíja. Ilustroval to na príklade vlastného vydavateľstva: „Príklad dvoch kníh, medzi ktorými je 20 rokov. Marián Leško napísal v roku 1996 knihu Mečiar a mečiarizmus. Predalo sa okolo 40 000 kusov. My sme vydali Vagovičovu knihu Vlastnou hlavou. S Marekom bolo veľa rozhovorov, predaj bol podobný ako u Leška, ale keďže dohoda bola taká, že to potom pustíme na web, podľa štatistík to čítali státisíce ľudí, myslím, že okolo 600 - 700 000 ľudí.“ 

Prečo Ján Gregor nevydal knihu Virtus? Ktoré knihy menili spoločnosť, otvárali spoločenské témy? Dokáže kniha zaujať ako film? Počúvajte náš podcast Klubu knihomilov.

V marci sa zo známych dôvodov nestretneme, ale tešíme sa na nabližšie stretnutie a veríme, že to bude možné už v apríli. Ak ste práve doma, spríjemnite si čas nielen čítaním, ale aj počúvaním našich podcastov a sledujte aj facebook Klubu knihomilov.