Ešte pred týždňom sme si mysleli, že v mrazivej zime predstava južného Talianska príjemne zahreje. Že vo Veľkej Mači môžu novinárovi maximálne tak ukradnúť bicykel a rozbiť okno futbalovou loptou. Že na premiérovej asistentke je poburujúce len to, že nafotila šteklivé fotky a vytrúbila do sveta, že má rada, keď ju chlap hryzká. Že väčšina z nás milión pokope nikdy v živote neuvidí a MDŽ tento rok nebude...

Dnes pochodujeme ulicami a snažíme sa zlepiť čriepky sna o slušnom demokratickom štáte, ktorý niekto rozmetal. Nestalo sa to za jediný deň, ani za jediný týždeň. Trvalo to roky, počas ktorých sme hovorili: „Mňa politika nezaujíma...“ Teraz to chceme vziať spať. Teda poniektorí...

Prekvapil ma dav, ktorý v piatok pochodoval ulicami. Mladí, starí, študenti aj rodičia s deťmi. Všetci rovnako zmrznutí a rovnako smutní. No ešte viac ma prekvapili tí, alebo skôr tie, ktoré deň predtým sedeli v bratislavskom NTC a spolu s Ficom oslavovali MDŽ. A tí, čo ich pri tom zabávali. Ľudkovia boží, toto myslíte úplne vážne? Prileteli ste priamo z Marsu netušiac, čo sa tu deje? Fakt ste mali chuť vyspevovať s Hammelom Pri poslednom litri vína, keď dve mamky len kúsoček od vás chystali svadobné šaty a svadobný oblek svojim deckám do truhly? Pomyslel niekto z vás na to, že matka novinára Jána Kuciaka a matka Martiny Kušnírovej od svojich detí už ruže na MDŽ nikdy nedostanú? Vám je to všetkým naozaj fuk?  

Ja viem, vás politika nezaujíma. Asi ste skôr na kultúru. A viete oceniť dobré divadelné predstavenie. Napríklad také, na ktoré režisérovi stačia len dve rekvizity – milión na stole a ruže k MDŽ.