Keď sme si s Adelou Banášovou naposledy písali kvôli rozhovoru pre náš web, napísala, že na facebooku nie je, takže rozhovor zdieľať nemôže, ale verí, že sa dostane tam, kam má. Nemyslím si, že by niektorá z nás tušila, kam sa až rozhovor a diskusia o ňom dostane.

Dnes mám po tom všetkom pocit, že to so slobodou preháňame. S neohraničenou slobodou prejavu pre každého a s neobmedzenou slobodou urážať, hoci na svojom blogu každého, kto hovorí niečo iné.

Adela Banášová slobodne nesleduje správy, lebo za nimi tuší konšpirácie, ale časopis, ktorý konšpirácie vedome publikuje, má podľa nej právo šíriť svoje názory, aby to nebola diktatúra. Adela Banášová má na to právo, ale ako známa osobnosť aj zodpovednosť neurobiť z toho recept pre všetkých ostatných. Je totiž nebezpečný.

Situácia okolo konšpiračného časopisu zrejme len odráža neistotu mnohých, ktorí sa stratili v prísune obrovského množstva informácií a nevedia, ako ich vyhodnocovať, pretože kritickému mysleniu nás príliš neučili. Výsledok je, že radšej neveria serióznym médiám, kde pracujú profesionálni novinári, ktorí si musia informácie overovať minimálne z dvoch nezávislých zdrojov, ale veria časopisu, ktorý nepracuje s faktami, ale s dojmami a negatívnymi emóciami.

Viniť však Adelu Banášovú z toho, že časť ľudí sa upína k jednoduchým riešeniam a za každú cenu hľadá kolektívneho vinníka, nie je riešením skutočného problému. V každej príručke o slobode prejavu sa dočítate, že je to právo slobodne prejaviť názor, ale aj právo počúvať názory ostatných. Až do momentu, keď sloboda prejavu neporušuje práva iných ľudí.

A na to tu nie je Adela Banášová, ktorá má zistiť, či to, ktoré médium neporušuje tlačové alebo ústavné zákony. 

Zlynčovať za názor moderátorku na internete ukazuje, že sme si všetci osvojili právo na slobodu akéhokoľvek druhu, ale menej s ňou prijímame aj zodpovednosť za to, čo povieme a ako sa správame.