ŠTRASBURG. V prvej správe o stave Únie v roku 2015 predseda Európskej komisie Jean Claude Juncker Úniu nešetril, keď vyhlásil, že „v tejto Únii chýba Európa“ a „v tejto Únii chýba jednota“.

Po roku sa na tom veľa nezmenilo. Európu oslabuje odchod Veľkej Británie ako prvej členskej krajiny a jednota členských štátov chýba v mnohých zásadných problémoch, ktoré dnes Brusel rieši - migrácia, euro, terorizmus a národná bezpečnosť.

 

 

Členské krajiny spolupracujú málo

V správe o stave Únie v roku 2016 Juncker vyhlásil, že Únia je v existenčnej kríze aj preto, že 28 členských štátoch často hovorí hlavne o svojich národných záujmoch.  „Počet oblastí, kde solidárne spolupracujeme, je príliš malý,“ povedal Juncker s tým, že to dáva silu populistom. „Populizmus problémy nerieši, ale spôsobuje,“ dodal Juncker a vyslúžil si prvý potlesk.

Napriek tomu, že Únia nie je v špičkovej forme, nerozpadáva sa a dva dni pred summitom v Bratislave žiadal od európskych lídrov, aby „poctivo zhodnotili“ kam smeruje. Juncker vyhlásil, že Brusel nemôže byť palicou na národy a Únia nesmeruje k superštátu, skôr chce ťažiť zo svojej rôznorodosti.  

 

 

Internet do každej obce

Juncker v dlho očakávanej správe, ktorá do Európskeho parlamentu v Štrasburgu pritiahla množstvo novinárov, navrhol miliardy pre ekonomiku, keď chce prostriedky európskeho investičného fondu zdvojnásobiť na 660 miliárd eur. V hodinovom prejave pred europoslancami tiež žiadal vlastné ministerstvo zahraničných vecí, vlastnú európsku armádu a vysokorýchlostný 5 G internet pre každú dedinu a mesto v Únii.

Juncker, inak náruživý Európan, však tentoraz podľa reakcií svojím prejavom neinšpiroval. „Prezident komisie Juncker dnes v parlamente mimoriadne silný dojem neurobil. Každému ponúkol niečo, čo chcel počuť - kto chce viac sociálnu Európu, ten si ju z prejavu "odniesol". Ak mám vybrať pozitíva, bola to zmienka o programe na podporu zamestnanosti mladých, potreba ráznejšieho postupu pri pomoci Sýrii a pre podporu rastu a inovácie aj lepší prístup Európanov k rýchlejšiemu internetu. Ak sme ale čakali jednoznačné postoje a návrh riešení pre budúcnosť, tých sa nám nedostalo. V prejave ale prezident Juncker uznal dôležitú vec, na ktorú sme predtým uňho zvyknutí neboli - solidarita sa vynútiť nedá. Rovnako ale správne poznamenal, že návrh riešení je aj na štátoch, ktoré ju odmietajú. Z tohto pohľadu je zodpovedná a dôležitá úloha aj na našej vláde a slovenskom predsedníctve,“ povedala pre Ženy v meste k prejavu europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA), ktorá patrí v europarlamente k Európskym konzervatívcom a reformistom.

 

 

Csáky netlieskal

Po skončení prejavu sa niekoľko desiatok europoslancov postavilo a ocenilo potleskom Junckerov prejav. Europoslanec Pál Csáky (SMK) medzi nimi nebol, hoci patrí do Junckerovej frakcie ľudovcov (EPP-EĽS). „Musím vynaložiť veľa energie, aby som sa nestal euroskeptikom,“ povedal po skončení rozpravy k správe o stave Únie.

“Junckerova správa bola z formálneho a obsahového hľadiska dobrá, ale predniesol správu, ktorá nesedí s realitou. Obávam sa, že Únia a členské krajiny majú oveľa viac problémov, než sme od neho počuli. Pripomínalo mi to trochu kongres komunistickej strany, kde generálny tajomník hovorí o krásnych veciach, ale realita je iná a ľudia to vidia. Chýbala mi tam kritika, sebakritika, reflexia,“ povedal Csáky.

Europoslanec Richard Sulík (SaS) z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov na Junckerovom prejave neocenil nič. „Prejav bol dlhý, ale ničím inak významný, zopakoval všetky paušálne tvrdenia a dojmy. Skôr ukazuje na to, že tak ako nedobre sa to vyvíjalo doteraz, nebude sa dobre vyvíjať ani odteraz,“ povedal.

 

 

Prejav neoslovil ani europoslankyňu Monika Flašíkovú-Beňovú (SMER-SD) z frakcie európskych socialistov. "Prejav bol veľmi formálny, povedal všetko to, čo dúfal že chcú počuť jednotlivé frakcie. Je evidentné, že Juncker je opotrebovaný, chýba mu vízia, entuziazmus, viera v úspešnú a progresívnu Európu a aj esprit. Jediné, čo sa nezmenilo je jeho polotrápne šaškovanie s Frageom, ktorého budú opäť plné média. Neurobil reálny odpočet svojej komisie za prvú polovicu tohto legislatívneho obdobia a jeho slová o boji proti daňovým rajom zneli smiešne v kontexte jeho aféry s daňovými úľavami pre nadnárodné korporácie. Je absolútne prázdny a nedôveryhodný," povedala. 

Miroslav Mikolášik (KDH) z frakcie ľudovcov po prejave pripomenul, že odkedy Junckerova komisia nastúpila do úradu, zamestnanie si našlo 9 miliónov mladých ľudí. Zvlášť pochválil návrh na bezplatný vysokorýchlostný internet do každej obce a mesta do roku 2025.  „Je to prísľub, že každý si zvýši svoju šancu na prístup k informáciám, i možnosť vybaviť si úradné veci z domu, to je nástroj otvorenosti a vnútornej demokracie,“ povedal. 

Junkcer tiež v prejave Británii dokázal, že žiadny „vnútorný trh á la carte“ nebude, čo by znamenalo, že tovary a kapitál budú môcť bez problémov prechádzať cez hranice, ale pracovná sila nie. „Oceňujem jeho odmietavý postoj k Británii, že prístup ich ľudí na európsky trh bude voľný a zachovaný a oni sú budú regulovať prístup ostatných na ich trh,“ povedal Mikolášik.

 

 

Význam bratislavského summitu rastie

Za Slovensko, ako predsedajúcu krajinu Únie, si prejav vypočul  štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Ivan Korčok. „Pre mňa je to základné posolstvo v tom, že tu nikto neprikrášľuje, kde sa Únia ocitla po referende Británie,“ povedal s tým, že Únia bojuje s väčším problémom ako je brexit. „A to je strata dôvery,“ dodal.

Aj preto narastá význam piatkového bratislavského summitu. „Otvorená debata na úrovní hláv štátov a premiérov tu chýbala,“ povedal Korčok. 

 

Prečítajte si aj Ako premiér predsedajúcej krajiny zmenil Fico voči Únii tón

 

 

Ženy v meste