|
Tak si čítam o tom, či Marika Gombitová má právo byť na popredných priečkach ankety Najväčší Slovák a vzápätí o tom, či má právo odtiaľ zutekať, keď sa jej tam nepáči. Hotová turecká telenovela! Ešteže mnohí z nominovaných sú už mŕtvi, a tak nemôžu namietať, kde sa to vlastne ocitli a v akej spoločnosti. Lebo cirkusu okolo celkom obyčajného televízneho programu, ktorý niekto pôvodne vymyslel zrejme preto, aby na ňom zarobil a ktorý sa dá zrušiť jednoduchým ťuknutím do televízneho ovládača, je už viac ako dosť. A vraj to bude trvať až do mája!
Prečítajte si
Keď sledujem, čo sa deje na fejsbúku, obávam sa, že mnohým na konci už nezostane veľa priateľov. A to sme si len pred pár dňami priali k novému roku veľa šťastia, pohody a svetový mier. Stačí jedna anketa a už staviame barikády. Najsilnejšou zbraňou je hysterický pokrik typu: „Kto si naozaj myslí, že Husák patrí do ankety, vyškrtnite sa láskavo z mojich priateľov.“ (Samozrejme, namiesto Husáka tam môžete dosadiť akékoľvek iné meno zo stovky nominovaných, veď aj taká Banášová vie mnohých riadne poštekliť.) Kam sa na toto hrabú Hry o život?
Keby ste sa nudili, môžete prejsť na inú tému – prezidentské voľby. To bolo najskôr rozčuľovania, kto všetko má záujem o post hlavy štátu (keď sa tak nad tým zamýšľam, tá vzorka má čosi spoločné aj s tou z ankety, len s tým rozdielom, že tu sú všetci ešte živí) a teraz zase rečí o tom, kto všetko by mal odstúpiť skôr ako súboj vôbec vypukne. Niekomu treba dobre nakydať za to, že kandiduje, inému za to, že kandidovať odmieta, ďalšiemu, že svoju kandidatúru zahmlieva, no a potom je tu skupinka tých, ktorí by to mali čo najskôr vzdať. Kým kandidáti majú všetky tieto výzvy zľahka „na háku“, ich prívrženci sa za tých svojich a proti tým druhým bijú zase ako o život. Neviem, nemali by rozhodnúť slobodné a demokratické voľby? Presne tie, ktoré väčšina z nás tak často ignoruje?
Prečítajte si
Aby toho nebolo málo, ešte nám aj navalilo snehu. Ako na potvoru zase v januári. A len pár dní po tom, ako to predpovedali meteorológovia. Ako sa na toto môžu cestári pripraviť? Kto nepozrel z okna a znechutene nepovedal „ježiši, ešte furt padá“, akoby ani nebol. A to sme len pred pár dňami plakali, že tie zimy už nie sú to, čo bývalo a slintali sme nad fotkami niekdajšej snehovej kalamity.
Chlieb a hry – to staré známe platilo už za čias Rímskej ríše. A inak tomu nie je ani dnes. Niektoré veci sa skrátka nemenia. Nanešťastie, či chvalabohu?
