Pracujem v sfére, kde sa pohybuje mnoho mužov a žien. Od mladých, cez tých v najlepších rokoch a aj tých zrelých. K nám prídu za oddychom, liečia sa a relaxujú. Užívajú si. Poniektorí doslovne. Lovci a lovkyne. Tí, ktorí prídu za účelom vyhodenia si z kopýtka.
Nikdy som to tak nevnímala. Nebolo by mi totiž napadlo, že vydatá žena, ktorá si ide zregenerovať svoje unavené telo očakáva vzrušenie a lásku. Hoci len na pár dní. Nehovoriac o mužoch. Samozrejme, nedávam ich do jedného vreca. To by som si nedovolila. Ale nedá mi nepodeliť sa s mojou skúsenosťou.
Alfa samec. Silný a dominantný muž, ktorý chce všetkých zaujať. Chce byť stredobodom pozornosti a nesmierne žiadaný. Všetky ženy idú z neho do kolien. Má v malíčku všetky tie triky na oslnenie. Lebo ON to jednoducho vie! A presne taký ma oslovil. Bol výrazný a pohľadný. V najlepších rokoch. Že vraj kávička by prišla vhod. Samozrejme, kopec komplimentov a sladkých rečičiek okolo toho (tie som nikdy nemusela a ani nemusím). V duchu som sa zasmiala, ale tvárila som sa vážne. Pekne som sa poďakovala a slušne pozvanie odmietla. Neskôr sme sa opäť náhodou stretli a to ma už vôbec ani nepozdravil. Iba zazeral. Už som nebola tá najkrajšia v celom okolí. Urazený. Jeho ego zrejme utrpelo. Prerátal sa. Takým pánom dokonalým sa stretnutie jednoducho neodmieta. No neviem, aj keby som zo slušnosti povedala áno, nemám chuť počúvať monológ, čo všetko vie, aký je úžasný a aký má super život. Pre mňa by to bola obrovská strata času. Najviac ma pobavilo, že moja kolegynka mala tú istú skúsenosť. Rovnaký scenár. Rovnako urazený. S hundraním odišiel. Že vraj úplne hrozný „turnus“.
A ja chcem popriať „takým“ nápadníkom príjemný pobyt, nech sa už toľko nehnevajú, nabudúce sa nájde určite nejaká dáma, ktorá tú výbornú kávičku neodmietne.
