Určite ste niekde čítali alebo počuli o rodinách, ktoré sa rozpadli pre vážnu chorobu. Možno takú rodinu aj priamo poznáte a možno sa vás to týka aj osobne. Ja takých rodín poznám niekoľko a v mojom blízkom okolí sú aj manželstvá, ktoré sú na najlepšej ceste ku krachu, lebo nezvládajú všetko, čo vážne ochorenie obnáša.

V drvivej väčšine prípadov, čo som spoznala z osobnej skúsenosti alebo z médií, platí, že odíde otec, manžel, partner. Dôvodom je buď ženina choroba alebo vážny, často trvalo zlý zdravotný stav dieťaťa. Poznáte to: nezvládol to, nemôže sa na to pozerať, manželstvo nie je také ako si predstavoval, žena sa stopercentne sústredila na choré, invalidné dieťa a na neho nemá čas. K tomu sa pridajú problémy s peniazmi, obmedzenými spoločenskými kontaktmi aj sociálnou ostrakizáciou.

Čo však, keď odíde žena? Je to zrejme zriedkavé, hoci oficiálne štatistky nepoznám. Niekoľko rokov chodím do podpornej skupiny pre onkologických pacientov a tam sa taký prípad stal. Muž je chorý tri roky, pred pár mesiacmi to vyzeralo nádejne, ale v máji prišla recidíva a medicína nevie, čo ďalej. Na konci mája sa žena, s ktorou sa oženil pred 15 rokmi a s ktorou má dvanásťročné dvojičky, zbalila a odišla. Deti nechala u svojich rodičov. Chce sa rozviesť.

Tú ženu nepoznám, toho muža len veľmi zbežne, Netuším, čím si prešli, prečo si oznam o rozvode načasovala na takú dobu, neviem, aké bolo ich manželstvo pred chorobou ani to, čo s ním urobila mužova rakovina.

Zaujímavé však bolo, ako sa k tejto situácii postavili pacienti v podpornej skupine. Nie je to priam sociologická vzorka, ale je tam zhruba rovnako mužov a žien, sú tam ľudia rôzneho veku, vzdelania aj majetkových pomerov. Niektorí žijú v manželstve či partnerstve, sú tam aj rozvedení aj slobodní. Reakcia bola takmer stopercentne negatívna.

Aby som to skrátila a vyhla sa hrubým vulgarizmom: tá žena je obyčajná bezcitná sviňa, ktorá si nezaslúži nič dobré. Málokedy sa stane, že v tej skupine nastane taká zhoda. Riešili sme tam aj prípady, keď sa zbalil muž. To tiež podľa mienky v tej skupine nebolo v poriadku, ale miera tolerancie aj hľadania ospravedlňujúcich argumentov bola oveľa vyššia.

Zaznelo aj obligátne: muži sú už raz takí. Malo to vysvetliť všetko. Nevysvetľuje to však vôbec nič. Muži sú takí aj onakí. Presne ako ženy. Nie vždy sa ich správanie zhoduje s tým, čo považujeme za správne. Rozdiel je len v tom, aké emócie to v nás vyvoláva. 

 

 

Ženy v meste

 

 

 

Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.

 

 

Spoplatnené s PlatbaMobilom.sk.