Minule mi kamarátka rozprávala výbornú príhodu. O tom, ako sa rozhodla rýchlo schudnúť. Naozaj rýchlo - do večera. Chystala sa totiž na spoločenskú udalosť a potrebovala sa vtesnať do šiat bez toho, aby jej z nich vyliezali faldíky. 

Ak si myslíte, že nabehla do posilňovne alebo hladomorne, ste na omyle. Pekne si to zamierila do obchodu s bielizňou, že si kúpi sťahujúcu spodničku. Takú, ktorá potlačí problémové partie a krásne vytvaruje ženské krivky. Čosi ako novodobý korzet. Nenápadný, rafinovaný.

Predavačka jej ochotne ukázala zopár kúskov, biele, telové, čierne aj farebné, kvalitné a pekne drahé. Nuž, jeden si vybrala a poď ho do skúšobnej kabínky. Tam nastal ten pravý boj. Vtesnať telo do sťahovačky je neraz umenie. Človek na to musí mať za sebou zopár lekcií jogy a ideálne ešte je, keď má potvrdenú diagnózu „hypermobilita". 

Keď už bola zaseknutá v jogovej pozícii „skapatá veverička len vďaka posledným nervovým zášklbom hopsajúca na jednej nohe" a začala pociťovať dychovú tieseň, ako rvala na seba bielizeň cez hlavu a prsia, predavačka jej opatrne kričí od predajného pultu: „Pani, zabudla som vám povedať, že sa to oblieka zospodu..." 

Čo vám budem hovoriť, nákup sťahujúcej spodnej bielizne vôbec nie je jednoduchý. Sama som to zažila, keď som pribrala zopár kíl. Vybehla som so známou na výpredaje, ale do ničoho vo svojej bežnej konfekčnej veľkosti, som sa nezmestila bez toho, aby mi tu čosi prevísalo, tam sa zase vydúvalo. Frustrovaná som si povedala, že si kúpim aspoň sťahujúce nohavičky s vysokým pásom. Vybrala som o číslo menšie, než bežne nosím. Veď keď stiahnuť, tak poriadne! No, zastavili sa už na stehne a ďalej ani po dobrom, ani po zlom, ani hrubou silou... 

Známa, ťažká flegmatička, na môj zhrozený výraz v tvári povedala: „Pozri, nič si z toho nerob, kúp si tie pišigate dvoje - každé na jedno stehno, a máš to vybavené."

Od tých čias si myslím, že chudnutie vôbec nie je ťažké – za predpokladu, že máte pri sebe čo najmenej zábudlivých predavačiek a čo najviac flegmatických kamarátok.