Filipíny nepatria medzi bohaté krajiny a podľa Transparency International je to piata najskorumpovanejšia krajina na svete. A to sa prejavuje aj v športe.

Jeden z najpopulárnejších športov v tejto 100-miliónovej krajine je basketbal, čo je trošku zvláštne, pretože Filipínci merajú v priemere 150-160 cm. V miestnych kluboch preto nie je problém nájsť veľa cudzincov, hlavne Američanov.

Basketbal je najviac zastúpený v uliciach hlavného mesta, v mládežníckych centrách, ale aj v odľahlejších provinciách. Avšak nájsť nejaké verejné dostupné a seriózne ihrisko je dosť veľký problém. Preto sa basketbal hrá všade, kde je to možné: na staveniskách, na cestách, pod mostami a pod.

 

Populárnym športom je aj box a to hlavne vďaka najväčšiemu filipínskemu hrdinovi a boxerovi Emmanuelovi Dapidran Pacquiaovi. Alebo aj Manny Pacquiao. Pre Filipíncov je národným hrdinom, pochádza z chudobnej rodiny, no vďaka svojej vytrvalosti a usilovnosti sa vypracoval na jedného z najlepších boxerov a najlepšie zarábajúcich športovcov na svete.

Sám som bol svedkom, ako v jeden deň prechádzal ulicami Manily a jeho sprievod tvorilo približne 30 policajných motoriek, 60 áut, otvorený autobus, kde stál a kýval okolostojacim sám Manny Pacquiao, ďalší autobus, z ktorého hrala dobre známa časť piesne We will rock you od skupiny Queen, potom nasledovalo približne ďalších 50 áut a na chvoste bolo zhruba 20 motoriek. Pomedzi tento motoristický sprievod ešte išlo krokom ťažko odhadnuteľné množstvo chodcov, policajtov a ochrankárov, všetci so samopalmi, brokovnicami alebo aspoň pištoľami. Kvôli takémuto sprievodu musela byť uzavretá každá jedna ulica, ktorou prechádzal. Ľudia vychádzali z kancelárií, len aby mohli Mannyho vidieť naživo a zakývať. Je jedným, ak nie jediným, Filipíncom, ktorý reprezentuje Filipíny vo svete na tej najvyššej úrovni.


Keď Manny boxuje, život na Filipínach sa zastaví, pretože každý, od detí po dôchodcov, sedí pri televízore a sleduje svoj idol. 2. mája bude Manny Pacquiao boxovať v dlhoočakávanom zápase roka, na Filipínach označovaný aj ako zápas všetkých čias, proti Floydovi Mayweatherovi v Las Vegas. V Manile sa zastaví čas. Ľudia ho milujú natoľko, že je jedným z horúcich kandidátov v budúcoročných prezidentských voľbách.

 

 

Mimoriadne populárne, hoci nelegálne, sú kohútie zápasy. Preto je úplne bežné vidieť na Filipínach kohútov priviazaných ku stromu, alebo dopravnej značke, alebo k hocičomu, k čomu sa kohút priviazať dá. Veľa ľudí vkladá do týchto zápasov obrovskú nádej, že raz vyhrajú a nebudú už musieť trieť biedu. Steroidy a anaboliká pre šampióna sú drahé, takže častokrát si preto musí aj celá rodina odtrhnúť od úst. 

Avšak mesiace „tréningu“, peniaze za „stravu“ vyjdú dosť často nazmar, pretože 5 minút pred zápasom sa uzatvárajú stávky a samotný zápas trvá zväčša asi len 30 sekúnd, kde jeden z kohútov zaplatí tú najvyššiu daň. A celé to ide znova od začiatku.

Bohužiaľ veľmi podobne tu fungujú aj psie zápasy...

 

 

Vďaka super nezdravej strave a životnému štýlu je najmä v hlavnom meste veľmi veľa obéznych ľudí. Niektorí sú s tým spokojní a radšej si vystoja rad na eskalátor, ako by mali vystúpiť pár schodov, a niektorí sa snažia nadbytočné kilá zhodiť.

Napr. behaním. Do tejto kategórie počítam aj ľudí, ktorí len imitujú beh, resp. behajú s pripravenou cigaretou v ruke, aby si mohli hneď po dobehnutí zapáliť, alebo sa zhruba každých 200 metrov fotia, prípadne kontrolujú facebook. Videl som strašne veľa ľudí behať a aj „behať“ po obvode manilského Ayala triangle, čo je jediná trávnatá plocha široko ďaleko (a aj tá už pomaly prepúšťa miesto finančne výhodnejšiemu betónu), no problém je v tom, že dookola tohto Ayala trianglu sú štvorprúdové cesty a neskutočný smog. Asi len ťažko by sme tu mohli hovoriť o nejakých zdraviu prospešných účinkoch.

 

 

Vraj sa tu niekde hrá aj futbal, no na vlastné oči som to ešte nevidel, kedže zelené futbalové ihrisko sa v Manile hľadá len veľmi ťažko. Občas sa však v televízii objaví zápas, kde chlapci hrajú futbal na tráve, avšak nedá sa jednoznačne povedať, že ide o skutočnú a nie umelú trávu.

Jediné zelené plochy, na ktorých sa zatiaľ nebude stavať, sú golfové ihriská. Golf je však pre Filipíncov drahý šport, preto tieto plochy sú využívané hlavne cudzincami.

Prekvapujúco sa na Filipínach darí krasokorčuľovaniu. A darí sa mu tak dobre, že Michael Christian Martinez sa úspešne kvalifikoval na zimné olympijské hry v Soči. Deti trénujú v obrovských nákupných centrách, kde sú vybudované ľadové plochy olympijských rozmerov a často aj pomedzi padajúcich alebo plaziacich sa ľudí.

A kedže v Manile je veľa cudzincov z rôznych kútov sveta, tak sa tam dá nájsť aj ľadový hokej. Úroveň je však viac ako prijateľná, keďže väčšina hráčov sú bývalí aktívni hokejisti z Kanady, USA, Fínska, Česka, Francúzska, Švajčiarska, Nemecka, Slovenska, poprípade Srbska a nájde sa tu aj člen Katarského olympijského hokejového výberu. Hokej hrá aj veľa filipínskych detí, avšak len tých, ktorých rodičia si to môžu dovoliť. Pre divákov a návštevníkov nákupného centra je to vždy zážitok vidieť takých veľkých chlapov preháňať sa po ľade tak rýchlo...a keď sa náhodou niekto s niekým zrazí... to je kriku.V júli sa bude konať prvý filipínsky medzinárodný hokejový turnaj, kde by sa malo zúčastniť 8 mužstiev v kategórii muži „internationals“, 8 mužstiev v kategórii muži “asians“, a po 4 družstvá v kategóriach „ženy“, „do 8 rokov“, „do 12 rokov“ a „do 15 rokov“.

Uvidíme ako to dopadne, keďže v júli je na Filipínach dažďové a tajfúnové obdobie...