Ak človek po nejakom čase vojde do supermarketu a nemusí nakúpiť najpotrebnejšie veci v behu, lebo už mal byť niekde inde... mám to rada. Pozerám do regálov, objavujem nový tovar, nové značky a vôbec nemusím kupovať. Do koša hádžem, iba čo potrebujem.

Minule som však pred jedným regálom postála dlhšie. Potreby pre vodičov, pre autá, nejaké pásy, reťaze a na obale - dievčina v plavečkách.

A čo toto je? Koleso na plávanie? Prečo však medzi vecičkami pre autá? čudujem sa, beriem obal do ruky, čítam, obzerám. Kdeže by sa s týmto dalo ísť na pláž,  kúpalisko... V ruke držím vec na celkom inú  robotu! Aby sa nám v zime cestou hore na Donovaly, Vyhne nešmýkalo. Čo však má so zimnými reťazami polonahé dievča s prednosťami ako samotné kolesá? vravím si a ešte raz obzerám šteklivú ponuku.

Nič. Celkom nič. Tovar nevyrobila veľká, nadnárodná firma, dostal sa do regálov z nejakej malej dielne malého výrobcu a ten potreboval zaujať. Možno mu to navrhol marketingový stratég, možno slečna „patrila“ rovno majiteľovi. Alebo, mladá suseda čo vyšla zo strednej a potrebovala nejakých pár eur na smartfón. Nuž, napokon, veď o čo ide. V plavkách predsa beháme bežne. Teda... ak poriadne hreje a poruke je voda!

Veď som si aspoň zarobila, akoby som počula nežný hlások.  Pre mňa je fascinujúce, že úsmev propagátorky na obale  vyjadroval  takú bezhraničnú spokojnosť, akoby jej ponúkli miesto generálnej riaditeľky vo firme. Ponúkli jej však zopár peňazí a ona na oplátku  telo.

Už sa ani nedá zrátať, koľko popísali novinári na  túto tému článkov. Koľko sa natrúbili do sveta, že podobné praktiky sa nazývajú  zneužívanie, ponižovanie, že toto je neseriózne k bytosti zvanej žena. To na adresu objednávateľa. Na adresu modelky - práve podobné  pusinky znevažujú celý dlhotrvajúci a intenzívny boj o rodovú rovnosť. 

Poukazovala sa, usmiala a teraz tróni v regáloch supermarketu  ako vec.  Rozumiem  obchodu. Viem,  že všetci chcú ponúkať svoje výrobky ako najdôležitejšie, nepostrádateľné a sexi. Sexi byť musia! Sexi musí byť aj železnica, aj jogurt... Táto slečna však z výrobku ošiaľ, ktorý si okamžite po vzhliadnutí musím kúpiť, neurobila. Sexi veru nebolo, čo ako odhalené, ani jej telo. Stáva sa. Niekedy je sexi  normálna, usmievajúca sa baba v okuliaroch a blúzkou zapnutou do posledného gombíka. Sexi sa predsa  nestávame plavkami, úsmevom na fotke zlého fotografa.

Už som to tuším dávala aj na facebook. Herečky za Oscara dostanú päťstotisíc dolárov, muži za to isté tri milióny.  Ženy pravdaže nedobrovoľne. Takéto taxi určila porota, komisia, investori, sponzori. Neviem, prečo je tomu tak. Možno aj preto, lebo sa mnohé rozmieňame na drobné. Dobrovoľne. Chcela by som vedieť, či by sa za niekoľko šupov dal na výrobok málo atraktívny  v plavkách nafotiť nejaký krásavec. Len tak, že postav sa vedľa reťazí a urob ramená. Zapýtal by si toľko, že „hviezde,“ o ktorej vravím, sa ani nesníva. Určite.

Mnohé sa znehodnocujeme samé a bez nátlaku. 

V takýchto chvíľach sa spytujem, neviem koho, či sú ženy  v názoroch na púť životom rovnaké. Či tomu nie je tak, že niektoré v živote potrebujú rešpekt, uznanie, pretože sú disciplinované, hrdé,  pracovali na sebe a môžu ponúknuť viac, než len telo. Že dokážu byť obrovským prínosom  pre svet.  Z histórie predsa  vieme, koľko žien sa na tomto svete zapísalo ako vynikajúce, geniálne...

Nuž a tie druhé? Lietajú po operatéroch s prsiami, perami, aby sa iba páčili, obšťastnili  mužov, aby nemuseli namáhavo  pracovať  hlavou. Hoci vravím rovno, že práca s telom môže byť ale jo sakra nepríjemná!

Čo je však v tomto komerčne vybičovanom svete lepšie? Čo je jednoduchšie? Otázka pre všetkých. A čo sa mňa týka... pozerať z reťazí, uložených na regáli a počúvať znevažujúce poznámky okoloidúcich by mi za tie prachy nestálo.

Hovorím o neadekvátnej reklame konkrétneho výrobku, ktorého má do koša zákazníka dostať zle nafotená, neprofesionálne pôsobiaca a najmä neznáma dievčina v plavkách. Lebo práve takáto kombinácia veľmi, veľmi znevažuje aj ženy, snažiace sa v živote o niečo seriózne, hodnotné.