Ženy v meste
Nobelovu cenu za literatúru má bieloruská disidentka, ktorá píše o vojnách a konfliktoch cez hlasy ľudí

Nobelovu cenu za literatúru má bieloruská disidentka, ktorá píše o vojnách a konfliktoch cez hlasy ľudí

Investigatívna novinárka Svetlana Alexijevičová musela odísť z Bieloruska pre kritiku režimu Alexandra Lukašenka. Po jedenástich rokoch sa vrátila, lebo potrebuje počuť hlasy ľudí.

Redakcia Žien v meste · 8. októbra 2015 · 2 min čítania

 

STOCKHOLM, BRATISLAVA. Režim posledného európskeho diktátora Alexandra Lukašenka nešetrila. V Bielorusku zase nešetrili ju a tak musela z krajiny v roku 2000 odísť. „Problém je, že v čase Sovietskeho zväzu sme boli disidentmi voči vláde, teraz sme disidentmi voči vlastnému národu,“ povedala v rozhovore pre české Hospodářske noviny, keď Prahu minulý rok navštívila.

Investigatívna novinárka, ktorá sa narodila v ukrajinsko-bieloruskej rodine, žila jedenásť rokov striedavo v Paríži, Gothenburgu a Berlíne. V roku 2011 sa napokon do Bieloruska vrátila, ale jej knihy stále nie sú prístupné.

 

Knihy cez hlasy ľudí

„Knihy, ktoré píšem, môžem písať iba doma. Musím počuť, čo hovoria ľudia na ulici, v kaviarňach, čo hovoria moji susedia. Vždy nastražím uši a počúvam,“ vysvetlila podľa Českého rozhlasu, prečo sa pred štyrmi rokmi vrátila domov.

V knihách píše Alexijevičová o dramatických historických udalostiach, ktoré sú stále sčasti tabu. O druhej svetovej vojne a úlohe žien v nej (Vojna nemá ženskú tvár), o černobyľskej katastrofe (Modlitba za Černobyľ), vojna v Afganistane (Zinkoví chlapci), či o rozpade Sovietskeho zväzu (Doba z druhej ruky).   

Obraz udalostí skladá z hlasov autentických svedkov, s ktorými sa osobne stretáva. „Históriu zaujímajú len fakty a city tu nemajú čo robiť. Nie sú prijímané ako súčasť histórie. Ja sa však na svet pozerám očami normálnej ľudskej bytosti, nie historika. A nad človekom žasnem,“ hovorí 67-ročná Alexijevičová o svojej tvorbe.

 

 

Spolu s Pasternakom

Jej knihy preložili do 22 jazykov a získala za ne mnoho prestížnych cien. Teraz ako prvá bieloruská autorka získala Nobelovu cenu za literatúru a to za „polyfonické písanie, ktoré je pamätníkom utrpenia a odvahy v našej dobe“.

Pre Alexijevičovú je to pocta byť v jednej skupine s Borisom Pasternakom, ruským spisovateľom, ktorý získal Nobelovu cenu za literatúru v roku 1958.

„Je to veľká vec dostať túto cenu,“ povedala Alexijevičová pre švédsku televíziu STV krátko po tom, čo jej cenu udelili.

 

Prečítajte si aj Žien je vo vede stále málo, hovorí Rubínová, ktorá mohla získať Nobelovu cenu za fyziku ako tretia ženy v histórii

 

Ženy v meste

 

Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.

podporte nás a vyhrajte

Spoplatnené s PlatbaMobilom.sk.

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Taliban ženám zobral školy, prácu aj hlas. Z Afganistanu prichádza vážne varovanie aj pre Európu

Od návratu Talibanu prišli afganské ženy o množstvo základných práv. Odborníci však upozorňujú, že tlak na postavenie žien silnie aj na starom kontinente. Sľuby o právach žien vystriedali ďalšie zákazy Keď sa Taliban v roku 2021 vrátil k moci, vyhlasoval, že bude rešpektovať práva žien v rámci islamského práva. Postupne však radikálne hnutie prijímalo ďalšie

Redakcia Žien v meste · 26. augusta 2026

Zomrela legendárna speváčka Dolly Parton, vzor ženskej emancipácie

Vo veku 80 rokov zomrela americká speváčka, autorka piesní, herečka a filantropka Dolly Parton. Oznámil to synovec umelkyne Bryan Seaver vo videu na Instagrame. Dolly Parton uviedli v máji 2022 do rokenrolovej siene slávy, ktorá ju označila za „žijúcu legendu a vzor ženskej emancipácie“ s tým, že rozšírila okruh poslucháčov country hudby a obzory nespočetných

Redakcia Žien v meste · 25. augusta 2026