Hrdinkou môjho detstva bola Anna zo Zeleného domu. Anna bola sirota a adoptovali si ju Matej a Marilla. Neboli manželia, boli súrodenci. Stará dievka a starý mládenec.

Zďaleka neboli tradičná rodina a nikdy sa nestali klasickými rodičmi. Rozhodli sa zmeniť svoj zabehnutý život a ponúknuť lásku neznámemu dievčaťu.

O výchove dieťaťa vôbec nič nevedeli. Ale robili to tak, ako najlepšie dokázali a dávali do toho všetko. Napriek chybám, omylom, zlyhaniam vytvorili Anne úžasný domov a svet, v ktorom sa mohla stať sama sebou. Úspešnou, vzdelanou, mladou ženou, ktorá si neskôr dokázala nájsť vzťah a vytvoriť rodinu.

 

Moja mama je z domova

Moja mama tiež vyrastala v detskom domove. Do pestúnskej starostlivosti si ju zobral pár, ktorý nemohol mať deti. Nemali teda žiadne skúsenosti. Robili chyby aj zlyhávali. Ale snažili sa.

Často som sa mamy pýtala na detský domov a na to, aké to bolo. Mama si najviac pamätala, že boli stále hladní a že deň čo deň čakali, že si po nich niekto príde a zoberie ich preč. Ktokoľvek. Keď mama prišla do rodiny, bolo to pre ňu obrovské šťastie.

Dodnes hovorí, že odchod z domova a ja sú tie najlepšie veci, čo sa jej v živote stali. Svojich nevlastných rodičov milovala a doopatrovala až do smrti.

 

Striedavá starostlivosť

Ja svojho syna vychovávam spolu s jeho otcom v striedavej starostlivosti. Nie je to ideálne, ale snažíme sa. Tradičnú rodinu sme nezvládli. Denne však dávame nášmu synovi lásku a starostlivosť. Všetci traja máme spolu vzťah, za ktorý sme nesmierne vďační. Netradičný, ale náš.

U nás doma veríme na lásku, ktorá existuje aj v netradičných rodinách.