Odvaha. Podľa krátkeho slovníka slovenského jazyka odvážnosť, smelosť, nebojazlivosť. Podľa môjho vlastného slovníka je to tak trocha nedostatkový tovar. V každého živote príde raz moment, keď zistíte, koľko máte okolo seba ľudí, ktorým chýba, a koľko takých, ktorých ste podceňovali, ale majú ju. 

Vedci skúmali, čo sa deje v mozgu, keď človek spraví niečo odvážne. Ľudí rozdelili do dvoch skupín – jedna sa bojí a jedna sa nebojí hadov. Každý z dobrovoľníkov dostal plyšového medveďa alebo živého hada. Pri výbere skenovali ich mozgy pomocou MRI prístroja – každý mal možnosť posunúť bližšie a ďalej hada a plyšáka. Tí, ktorí sa boja hadov, no prekonali svoj strach a priblížili sa k hadovi, tým sa na MRku ako vianočný stromček rozsvietila jedna časť mozgovej kôry. Tým, ktorí si vybrali plyšového macka, sa nerozsvietilo nič. Vedci teraz skúmajú ako pomôcť tým, čo sa boja – existujú chemické procesy, ktoré sa aktivovaním mozgovej kôry spúšťajú, a dali by sa namiesto vyrábania v tele, vyrobiť chemicky? 

Problém je ale v tom, že kým vedci skúmajú odvahu pri fóbiách, v živote je to inak. Každý považuje za dôležité niečo iné. Pre niekoho je to istota každomesačnej výplaty, pre ďalšieho svätý pokoj, a pre iného princípy a ideály. Každý má inú motiváciu, inú výchovu, iný život a jedna skupina absolútne nerozumie tej druhej.

Keď raz urobíte krok k hadovi, váš mozog sa na MRI rozsvieti, a ďalší krok bude jednoduchší.  Odvaha je podľa psychológov niečo, čo sa dá vedome naučiť. Malými krokmi aj pri obyčajných veciach. Ja sa napríklad bojím chodiť po desiatej večer sama po ulici. Aspoň raz za dva týždne si nevolám taxík. Stojí ma to veľa síl, ale cítim sa každý raz slobodnejšie. 

 

Prečítajte si

Dcéry menia otcov na feministov

 

Verte mi, nikdy neviete, kedy príde moment, keď sa bude treba ozvať. Možno to bude zajtra na ulici, keď bude niekto obťažovať mladú ženu, alebo keď uvidíte zlodeja v potravinách. A možno príde vážnejšie rozhodovanie – postaviť sa za svoje princípy pod hrozbou, že stratíte prácu. Stať sa môže čokoľvek kedykoľvek. Nič však nie je horšie, ako keď sa o dvadsať rokov budete rozprávať so svojimi deťmi a nebudete im vedieť vysvetliť, prečo ste vtedy boli ticho.

Do nového týždňa vám želám aspoň jeden krok bližšie k hadovi.