Sladká mladosť. Tela aj ducha. Hlava plná ideálov. Optimizmus. Viera v lepší svet. V schopnosť pohnúť zlom smerom k láske, pravde, spravodlivosti, kráse, dokonalosti. Fyzická aj psychická sila a odolnosť. Až kým... Až kým takáto mladá hlava nenarazí na tvrdý múr reality dnešných dní. Prelezie? Podlezie? Schytá úder, ktorý už nerozchodí? Utiahne sa? Splynie s davom? Zmení svet?

Poctivo a vlastnoručne odkrútené tri materské „dovolenky“, čerstvý diplom, čerstvá tridsiatka. Hlava nadupaná, netušená naivita. Nastúpiť na post vhodný pre stredoškoláčku je správne. Lepšie stúpať zdola hore, ako padnúť zhora na hubu. PRVÝ TRESTNÝ BOD. Nepochopenie nových kolegýň, že na školu sa dá dostať aj vlastnou hlavou a nie bankovkou či známosťami a rovnako poctivo, vlastnou šikovnosťou, sa dá aj celé štúdium a ešte aj popri troch malých deťoch zvládnuť.

Krátke - ledabolo zaučenie akceptovateľné. Úvodný neporiadok fyzický: na stole, v stole, na policiach, v systéme práce, tabuľkách, dokladoch sprataný hneď po osamostatnení sa. DRUHÝ TRESTNÝ BOD. Uvedením kancelárie a chodu práce do vyššieho levelu predstavuje vopred vôbec nechcené devalvovanie činnosti predchodkyne.

Plnou parou vpred. Pracovať sa začína hneď ráno po príchode, zložení zvrškov, umytí rúk, uvarení čaju. S raňajkami v rukách, pri pustenom rádiu. TRETÍ  TRESTNÝ BOD.  Do deviatej sa nepracuje, ale sedí spolu po skupinkách pri kávičke a klebetí a ohovára. Až kým príde echo z vrátnice, že už sa blížia. Manažéri prichádzajú neskôr.

Pôvodná agenda zvládnutá denne pravidelne za tri - štyri hodinky. Pýta sa práca navyše. ŠTVRTÝ TRESTNÝ BOD. Predtým sa stonalo, že je práce príliš veľa.

Nástupný plat o 500 Sk viac ako firemná upratovačka. Zvýšenie platu. PIATY TRESTNÝ BOD. Závisť! Je tam chvíľu a už stúpa. Čo je za tým?

Vraj nehodno narúšať systém spoločného stravovania v závodnej jedálni, kde každý má svoje miesto. Po viacerých pokusoch rezignácia. Na tanieri mastné, slané, korenené, mäsiská, ťažké, nestráviteľné. Reči pri stole podobne nechutné a ťažké ako to jedlo. O iných. (Mám rada zdravé jedlo konzumované v pokoji.)

Tak sa obed nosí hore do kancelárie. ŠIESTY TRESTNÝ BOD. „Anorektička!“ Počuť pokrik na chodbe. Od pani, ktorá sa po ťažkom obede dorazí nejakou čokoládou a potom na WC vracia. Úder sa nevracia a ani sa neblve. Ticho sa trpí. A už nielen stravovacími obmedzeniami kvôli intolerancii.

Ochorenie štvorročného syna. OČR. Ale keď je manžel doma, odbieha sa do práce, aby nik nemusel robiť prácu navyše. SIEDMY TRESTNÝ BOD. Zadarmo sa do roboty nechodí.

Začínajú ma mať plné zuby. Nepochopené čudo! Vyplakávanie kolegyne šéfovi. Jak ju týram. Dostanem vynadané. Že ako si to dovoľujem, staršej pani ubližovať. Moje argumenty nikoho nezaujímajú. ĎALŠÍ TRESTNÝ BOD. Nefňukám a nesťažujem sa vedeniu.

Zo sveta sa prelieva kríza. Ide sa prepúšťať. Prevracajú sa kabáty. Tie, večné kritičky sú zrazu so všetkým spokojné a usmievajú sa na manažérov. Správanie kolegov sa účelovo mení. Chodia okolo a musím sa v zrkadle ubezpečiť, že mi neodpadávajú kvôli malomocenstvu kusy mäsa.

Kolegyňa sa už zaúča na moju prácu, odborárka už viac dní má na stole moje prepustenie, top sa mi škodoradostne smeje do očí... A ja naivná, o tom ešte ani len netuším a behám, a riešim, aby firma mala poistky na poriadku. Až jeden kamarát, že či ja neviem. Prekecol sa. Ešte mal mlčať. Ešte bolo treba dotiahnuť podklady do najbližšej DPH-čky.

Telo protestuje, teplota stúpa. PN-ka. Chaos v hlave z predchádzajúceho pracovného roka a pol potrebuje generálku. Psychologička pozorne počúva a záver? „Vás šikanovali!“ Prosím? „Vás šikanovali!“ „A vedúci očakával niečo viac.“  Prosím?  Viac môže len môj manžel!

Na druhom a zároveň poslednom, sedení bola so mnou spokojná. Lebo som neposlúchla jej radu, že už na to pracovisko viac nemám ísť. PN-ku som rýchlo ukončila. Upratala maximum, čo sa dalo. Jednu doučila, ďalšej pomohla. S Dohodou sa na celý rok presunula na úrad práce.

Ekonomická kríza prišla v pravý čas. Prepustenie z môjho prvého zamestnania bolo ťažké a bolelo, ale bolo použité na moje dobro. Vyhodili ma z prostredia, ktoré ma vystavilo mobbingu a bossingu. Z prostredia, ktoré nevidelo a necítilo, že nastavujem nielen druhé líce, ale aj celú tvár a celú svoju bytosť. Z prostredia, kde ľudia pracujú pod tlakom. Kde zamestnanec potláča svoje hodnoty a slepo a hlucho vykonáva príkazy svojich nadriadených. Kde aj pracujúci kresťania, veriaci chodiaci do kostola zabúdajú, že treba milovať aj svojho blížneho, nielen seba. Ale milovať vo význame ctiť, rešpektovať, tolerovať, pomáhať si, zastať sa utláčaných a ponižovaných.

Ctené bývalé kolegyne, kolegovia, manažéri a manažérky, ctený vedúci, odpúšťam Vám šikanu. Aj keď na novom pracovisku musím bojovať sama so sebou a svojou pamäťou, ktorá pripomína. Aj keď prichádzajú situácie, ktoré sa veľmi podobajú tým tam u Vás a ja si musím vedome hovoriť, že je to iné, sú to iní ľudia. Aj keď ste mi ukradli veľkú časť mojich mladých ideálov.

 Aj tak Vám odpúšťam. A odpúšťam aj sebe...


 

Prečítajte si aj Bulvár na dedine