Odvahu!

Nedávno som sa stretla s mojou priateľkou z Poľska, ktorá sa dlhé roky sťažovala na svoju prácu. Túžila po zmene dlhé roky! Minulý rok bol pre ňu prelomový. „Už keď som mala 20 rokov, pochopila som, že som predajca,“ začína rozprávať, aby mi vysvetlila, akými zmenami celé roky dospelého života prechádzala. Bol začiatok 90-tych rokov a v Poľsku sa začínal kapitalizmus, čo znamenalo plné poličky tovarov v obchodoch. Konkurencia medzi výrobcami rástla a človek sa niekedy nestíhal orientovať v novinkách. 

„Pred regálmi v samoobslužnom obchode stála istá pani a opýtala sa ma, či neviem, ktorý džem je najlepší,“ opisuje. Kasia sa v džemoch vyznala, keďže pri každej návšteve obchodu skúšala nové značky. Neznámej žene popísala, ako ktorý džem chutí, ktorý odporúča tým, čo majú radi skôr kyselkavé chute, ktorý tým, čo uprednostňujú sladšie atď. Neskôr ju stretla pri pokladni a nazrela do jej nákupného košíka - boli v ňom presne tie džemy, ktoré jej odporučila. „Vtedy som pochopila, že som istému producentovi urobila tržbu a že mám jednoducho dar presvedčiť ľudí,“ spomína. Začala s predajom pre rôzne firmy od kozmetiky po hrnce, ale s manželom snívali o vlastnom biznise. Konkrétne o reštaurácii. 

Viesť vlastný podnik však nie je maličkosť a tak ho Kasia nielen viedla, ale niekedy aj varila, predávala, starala sa o hostí, pripravovala svadobné hostiny, krstiny, zásnuby atď. „Zákazníci boli veľmi spokojní, priam si ma pýtali a odporúčali iným, no ja som drela od vidím do nevidím a takmer nič som z toho nemala,“ spomína. Minulý rok skončila s gastronómiou, ktorej sa venovala približne 20 rokov a začala predávať nehnuteľnosti. Úspešne. Baví ju to, a aj zarába. Pochopila, že ako dobrý predajca nemusí predávať vlastné výrobky. 

„Celé roky som predávala produkt, ktorý som najprv musela pripraviť, teraz sa mi uľavilo, lebo nemusím stavať domy, či byty, aby som ich mohla predávať!,“ konštatuje a vyzerá, že s tým, čo robí, je spokojná. Prišla na to po päťdesiatke. 

Iná moja známa po štyridsiatke pochopila, že práve to, čo vyrába, vie predať. Dlhé roky predávala bankové produkty, teraz šije vankúšiky, vyrába šperky. „Keď som mala veľa objednávok, dávala som ich šiť niekomu inému, ale s výsledkom som nebola spokojná, nevedela som chváliť a ponúkať zákazníkom nedokonalý produkt,“ popisuje. Preto predáva len to, čo sama vyrobí. Každý to má inak a je predurčený niečomu inému. 

Keby tak človek hneď od začiatku vedel, čo v ňom drieme. Určite sú aj takí, ale dosť veľa ľudí robí to, čo od nich očakávajú iní alebo čo vyštudovali, lebo iní ich k tomu viedli, lebo to bolo moderné, či prestížne. Ako napríklad Michelle Obamová. Čítali ste jej knihu Môj príbeh? Veď ona bola výborná právnička, veľmi dobre zarábala, no v skutočnosti niekde v kútiku duše cítila, že to nie je ono. Že by sa chcela viac venovať práci s ľuďmi. Odhodlala sa, išla za svojím vnútorným hlasom a nechala dobré zamestnanie v prestížnej právnickej firme. Robila, čo ju napĺňalo oveľa skôr, než sa stala prvou dámou 

Pokiaľ premýšľate o zmenách, lebo v úlohe, ktorú hráte teraz sa dusíte, možno vám tieto príbehy poslúžia ako inšpirácia. Zmeny sa dajú realizovať bez ohľadu na vek. Veď Michelle Obamova sa pre zásadnú zmenu odhodlala okolo tridsiatky, moja známa na Slovensku okolo štyridsiatky a priateľka z Poľska okolo päťdesiatky. 

Vek, štátna príslušnosť, kontinent, či farba pleti nehrajú úlohu. Chce to odvahu, a preto nám všetkým tú odvahu zmeniť niečo vo vlastnom živote želám. Aj odvahu meniť svet!