Román Paulíny Feriancovej: Hladná duša
Heňa je normálna stredoškoláčka, ktorá rieši bežné problémy šestnásťročných dievčat – školu, chalanov a... svoju váhu. K šťastiu jej stačí málo - byť štíhlejšia ako osoba v zrkadle. Keď ju prijmú do známej tanečnej skupiny, medzi štíhlymi dievčatami si razom pripadá nepríťažlivá. Aby zapadla, snaží sa pár kíl schudnúť. Jej zmenu si všimne i okolie, začne randiť s obľúbeným chalanom z triedy a svoju váhu si preto chce udržať. Avšak netuší, že rozdiel medzi skutočnosťou a tým, ako sa Heňa vidí v zrkadle, je neustále väčší a jej krátkodobý cieľ schudnúť iba pár kíl sa mení na vážny zdravotný problém.
Nový román Hladná duša od autorky detských kníh, Paulíny Feriancovej, práve vychádza vo vydavateľstve Albatros Media Slovakia pod značkou CooBoo. Fotka - Kristína Vlčková
Boj Paulíny Feriancovej s poruchou príjmu potravy
„Aj u mňa sa ochorenie začalo rozvíjať pomaly a nenápadne s nástupom puberty. Meniace sa telo a lietajúce hormóny urobili skrátka svoje a ja som sa v tom zmenenom tele prestala cítiť dobre. Taktiež som, rovnako ako hrdinka mojej knihy Henrieta, bojovala s nízkym sebavedomím. Najhoršie to bolo, keď som mala približne 19 či 20 rokov. Vtedy som s jedlom a s chudnutím experimentovala asi najvýraznejšie,“ priznáva Paulína Feriancová, autorka obľúbenej edukačnej detskej série o školákoch Nike a Leovi.
Jej nový román Hladná duša je primárne určený young adult čitateľkám a čitateľom, no môže pomôcť vcítiť sa do duše trpiaceho dieťaťa aj rodičom, učiteľom či vychovávateľom. „Pomoc rodiny, priateľov či odborníkov je v prípade porúch príjmu potravy naozaj kľúčová. Mne veľmi pomohol môj vtedajší priateľ, teraz už manžel. Ten ma priviedol do ambulancie špecialistu, ktorého som istý čas navštevovala. Domnievam sa však, že na úspešnú liečbu a zvládnutie problému je nevyhnutné, aby si postihnutý človek v prvom rade sám uvedomil, že má problém, ktorý potrebuje riešiť,“ hovorí o svojej vlastnej skúsenosti Paulína. „Ak poznáte niekoho, kto má podobné ťažkosti alebo dokonca trpíte poruchami príjmu potravy vy sami, nebojte sa zdôveriť priateľom či blízkym alebo sa obráťte na odborníkov z organizácie Chuť žiť.“
Občianske združenie Chuť žiť
Práve odborníčky z Občianskeho združenia Chuť žiť, ktoré dlhodobo pomáhajú klientom a ich blízkym zvládnuť poruchy s príjmom potravy vo všetkých štádiách ochorenia spolupracovali na vzniku knihy Hladná duša. Jej súčasťou je odborný, no zrozumiteľný doslov od Valentíny Sedilekovej, zakladateľky a peer konzultantky organizácie Chuť žiť. „Autorke sa podarilo v príbehu opísať rôzne aspekty života s týmto ochorením, napríklad časté myšlienky na jedlo, nutkavé správanie či negatívne dopady na fyzické zdravie,“ hovorí Valentína. „Najvýraznejším posolstvom je odkaz, aby sme boli voči svojmu okoliu vnímaví, empatickí a nebáli sa s láskou a záujmom osloviť človeka, o ktorého zdravie máme obavy. Niekedy aj jeden rozhovor môže zachrániť život – a pri tak závažnom ochorení, akým sú poruchy príjmu potravy, to platí dvojnásobne.“
Paulína a Valentína spoločne veria, že pomocou môže byť aj nová kniha Hladná duša. Pre jej autorku nebolo písanie úplne príjemné, v istých momentoch nanovo prežívala emócie, ktoré boli ťaživé a nepríjemné. „Musela som sa pozrieť na miesta v sebe, na ktoré by som úprimne najradšej zabudla. Domnievam sa však, že písanie mi pomohlo mnohé veci z minulosti ešte lepšie a hlbšie pochopiť,“ súhlasí Paulína. „Poruchy príjmu potravy trápia v súčasnosti čoraz viac mladých ľudí, dievčat i chlapcov a trpia nimi aj dospelí, hoci sa o tom až tak veľa nehovorí. Ak by kniha mohla akokoľvek pomôcť postihnutým či ich príbuzným, malo zmysel dvere do minulosti otvoriť a spomenúť si na to, ako sa ochorenie rozvíjalo a prejavovalo.“
V boji s poruchou príjmu potravy nikto nemusí byť sám
Napriek tomu, že autorka čerpala zo svojich skúseností, nejde o autobiografický román. Prostredie a rodina, v ktorej Heňa vyrastá, sú vymyslené. Autentické sú však jej pocity, emócie a vnútorný konflikt, ktorý zažíva vždy, keď sa na seba pozrie do zrkadla. „Takto som to prežívala aj ja v časoch, keď nado mnou malo ochorenie najväčšiu moc. Veľmi by som si priala, aby ničím podobným nemuseli mladí ľudia prechádzať, pretože je to nepríjemné, obmedzujúce a veľmi to ubližuje nielen telu, ale i duši. Neliečená mentálna anorexia či bulímia vedia zdevastovať telesné aj duševné zdravie a čo je horšie, v istých prípadoch môžu spôsobiť aj smrť. Sú súperom, s ktorým sa zvádza neľahký boj, no nie je nemožné zvíťaziť. Dobrá správa je, že v tomto boji nikto nemusí byť sám!“ dodáva na záver Paulína Feriancová.
