Čím si Paulína prešla v mladosti, ako jej to ovplyvňuje život v súčasnosti a čo je pomohlo pri problémoch s poruchami príjmu potravy, si môžete vypočuť v našom podcaste:

Paulína Feriancová je spisovateľka, prekladateľka, textárka, hudobníčka a dokonca aj ochotnícka herečka. Je manželka a matka, autorka ktorá sa témam dospievania venovala v knihách Supertajný denník Lucie H. a Anglický denník Lucie H.

Spisovateľka Paulína Feriancová píše o poruche príjmu potravy

Tentoraz prichádza s knihou inšpirovanou vlastným príbehom a zápasom s poruchami príjmu potravy.

“Hudba aj písanie sú súčasťou môjho života už dlhé roky a ja si naozaj neviem spomenúť, čomu sa venujem dlhšie. Básne som písala už na strednej, kedy som aj začala spievať v speváckom zbore Technik. Neskôr som spievala ľudovky, no a keď som spoznala môjho manžela, akosi prirodzene som začala písať texty pre jeho hudobný projekt This is Kevin. Hoci mal v tom čase veľmi talentovanú speváčku – Lindu Hammelovú a neskôr aj jej sestru Kiku Hammelovú, po čase som začala nejaké skladby spievať i ja. Spolupracujem aj s talentovaným producentom Majom Polyakom, pre ktorého som napísala niekoľko textov a v zopár jeho skladbách znie aj môj hlas,” takto v skratke predstavuje svoje hudobné pole pôsobnosti Paulína Feriancová.

Koncert Paulíny Feriancovej s Majom Polyakom. Zdroj: Archív P.F.

Okrem hudby sa Paulína vo voľnom čase venuje aj divadlu. “Divadlo ma priťahuje už dlhé roky, ako mladé dievča som dokonca účinkovala v jednom predstavení v Radošinskom naivnom divadle,” spomína v rozhovore pre zenyvmeste.sk Paulína Feriancová.

Dnes je členkou ochodníckeho divadla VaDiDlo z Lozorna a momentálne účinkuje v komédii od Carla Goldoniho Čertice alebo škriepky v Chiozze, kde hrá Orsettu. Aktívne pracujú aj na nových predstaveniach: “Pripravujeme rozprávku pre deti, kde hrám zajačicu Trasuľku, manželku neurotického zajaca Trasochvostíka. Skúšky a predstavenia ma veľmi bavia, no najviac sa vždy teším na priateľov zo súboru,” hovorí Paulína Feriancová.

Paulína Feriancová v predstavení Čertice ochotníckeho divadla VaDiDlo z Lozorna, zdroj: Archív P.F.

Ďalšou stránkou osobnosti Paulíny Feriancovej je prekladateľská práca, aj keď tej sa venuje už len sporadicky. “Hrdá som na preklad rozhlasovej hry Margita a Besná, ktorú úžasne zdramatizovala Zuza Ferenczová. Túto rozhlasovú hru som kvôli účasti na medzinárodnej súťaži preložila do anglického jazyka, dokonca som baladu prebásnila, čo bola poriadna výzva. Kto Bottove texty pozná, vie si predstaviť, že to ľahké naozaj nebolo.”

Anorexia sa netýka len mladých dievčat

V týchto dňoch knižný svet zaujala jej najnovšia kniha - Hladná duša. Knihu Paulína písala prioritne pre mladé dievčatá, ale ako sama dodáva: „Musím žiaľ povedať, že to nie je len téma pre mladé dievčatá. Týka sa aj chlapcov a dokonca ľudí akéhokoľvek veku. Nemusí sa síce v určitom období prejavovať, ale nanovo prepukne napríklad v menopauze. Mala som stretnutie so psychiatrom, ktorý sa venuje vo svojej ambulancií poruchám príjmu potravy. Povedal mi, že sa k nemu vracia veľa žien, ktoré vyhľadali pomoc odborníka v mladosti a prichádzajú s rovnakými problémami opäť, a to v období perimenopauzy a menopauzy,“ hovorí Paulína a dodáva: „A čo je ešte desivejšie, už deti dokážu o sebe a svojom tele nezdravo uvažovať.“

Paulínine úprimné rozprávanie o tom, ako sa anorexia prejavila v jej živote si môžete vypočuť v našom podcaste, ktorý nájdete v úvode článku. Veríme, že mnohým jej otvorenosť môže pomôcť.

„Som človek, ktorý niekedy zakopne a dejú sa mi aj nepríjemné veci. A jednou z tých vecí je aj anorexia, ktorá sa mi začala prejavovať v čase dospievania. Mám svoj vek a zistila som, že sa za to nemôžem hanbiť. To nie je niečo, čo som chcela. Je to problém, ktorému treba čeliť. Dnes už viem, že sa netreba za ochorenie hanbiť. Hanbiť sa treba za nemorálne a zlé veci a nie za choroby. Ale verím, že pre mnohých ľudí je nepríjemné o tejto téme hovoriť. Ja o tom nemám problém hovoriť aj preto, lebo ma podporila rodina a keďže som spisovateľka a mám pocit, že viem rozpovedať príbeh, beriem to tak, že je mojou povinnosťou hovoriť o tom, napísať ho.“

Paulínine problémy sa naplno prejavili v rannej dospelosti, ale ako sama hovorí, problém s prijatím vlastného tela mala od skorej puberty. Jej ťažkosti nikdy neprerástli do rozmerov, kedy by bola nutná hospitalizácia a to aj vďaka tomu, že ju mal kto dostať do ambulancie a nastaviť jej to správne zrkadlo.

Pred písaním knihy sa  o tejto téme sa potrebovala dozvedieť čo možno najviac, lebo svet pred pár desaťročiami, keď anorexiu riešila ona, vyzeral inak. Dnešné deti a mládež sú pod neustálou paľbou sociálnych sietí a online sveta. Na jej príklade však vidieť, že téma ju sprevádza celým životom.

„Ťažké obdobie napríklad nastalo, keď som bola tehotná a záverečné mesiace som preležala v nemocnici. Pribrala som tridsať kilogramov! Pomohlo mi to, ale upratať si v hlave. Mala som po prvýkrát nadváhu. Skutočnú nadváhu. A zároveň som bola po prvýkrát vďačná za svoje telo. Vynosilo a priviedlo na svet zdravé dieťa.“

Ako však Paulína dodáva: „Opäť prichádzam po mnohých rokoch do obdobia, kedy si musím veľmi strážiť svoje myšlienky. Nastupujúca perimenopauza prináša zmeny v metabolizme a cítim, že si musím dávať pozor na to, ako o sebe premýšľam.“

Paulína Feriancová je aj autorkou série kníh pre detského čitateľa Nika a Leo. Foto - archív P.F.

 

V knihe Hladná duša nájdete veľa z autorky, ale ako sama pripomína – najmä v myšlienkach a pocitoch hlavnej hrdinky, a v tom, ako sa rozvíjalo jej ochorenie. To ostatné, teda prostredie, rodina a zápletky sú vymyslené.

“Knihu Hladná duša som sa rozhodla napísať hneď z niekoľkých dôvodov. V prvom rade mi prišlo dôležité túto tému osloviť, aj keď už sa o poruchách príjmu potravy (PPP) hovorí našťastie viac, ako tomu bolo v minulosti. Keďže mám s PPP osobnú skúsenosť a dokážem dať myšlienky do slov, prišlo mi vhodné napísať príbeh, v ktorom sa čitateľ bude môcť dostať do hlavy hlavnej hrdinky a vidieť, ako sa postupne ochorenie rozvíja a silnie. Pokúšala som sa opísať mechanizmus rozvoja choroby, aj to, ako sa postihnutá osoba správa navonok. Verím, že kniha môže priniesť vhľad do problematiky nielen osobám, ktoré si PPP prechádzajú, ale aj ich príbuzným, priateľom či pedagógom, ktorí s mládežou pracujú v školách a v športových či tanečných krúžkoch, ktoré sú často rizikovým prostredím. Myslím, že kniha je nielen príbehom o mentálnej anorexii, ale je tiež príbehom o nádeji a odvahe pomenovať veci pravým menom. Na ťažké veci, ktoré v živote stretávajú väčšinu z nás, jednoducho nemusíme byť sami. Vždy je tu niekto – rodina, priatelia či odborníci, kto nám pomôže ten pomyselný kríž niesť. Ak hľadáte pomoc, môžete sa obrátiť aj na odborníkov z OZ Chuť žiť.”