V septembri organizovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci predsedníctva SR v Rade EÚ konferenciu, zameranú na zosúladenie súkromného a pracovného života. Prečo padla voľba práve na túto tému sme sa porozprávali s riaditeľkou odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí a tajomníčkou Výboru pre rodovú rovnosť MPSVR Oľgou PIETRUCHOVOU.
Ako sa odráža spomínaná starostlivosť žien v rodine na ich pracovnom živote?
„Starostlivosť o deti a rodinu je na Slovensku najčastejším dôvodom, prečo ženy v produktívnom veku nie sú ekonomicky aktívne. S prítomnosťou dieťaťa v rodine sa významne znižuje zamestnanosť žien, kým zamestnanosť u mužov sa zvyšuje. U rodičov s dieťaťom do 6 rokov je miera zamestnanosti žien nižšia ako 40 percent, u mužov viac ako 83 percent. Pri malých deťoch je, samozrejme, prirodzené, že starostlivosti sa venuje najmä matka a nejaké rozdiely tu stále prirodzene budú. Vylúčenie otcov zo starostlivosti o deti v predškolskom veku má však svoje negatívne následky nielen na možnosti pracovného uplatnenia žien, ale často aj na vzťahy v rodine a vývoj dieťaťa.“
Čo môže štát robiť v tejto oblasti? Predsa len je to sféra týkajúca sa súkromného života, kde sú možnosti zasahovania štátu nielen obmedzené, ale často aj citlivo vnímané.
„Samozrejme, že nie je zámerom nariaďovať alebo akokoľvek regulovať rozdelenie domácich prác či starostlivosti o deti. Čo však môžeme robiť, je snažiť sa vytvárať podmienky pre rodičov na spravodlivejšie rozdelenie starostlivosti tak, aby neležalo všetko len na pleciach žien. Takým pozitívnym príkladom je narastajúci počet otcov, ktorí čerpajú tzv. materskú dovolenku. Nárok na materské totiž môže vzniknúť aj otcovi, ak splní podmienky povinného poistenia a prestrieda matku pri starostlivosti o dieťa a tá sa vráti o práce.
Trend zvyšovania počtu mužov na materskej je stále výraznejší. Kým v septembri 2014 bolo na materskej 292 mužov, v septembri 2015 ich počet stúpol na 733 a v rovnakom mesiaci tohto roka poberalo dávku materské už 1 341 mužov. Samotní otcovia majú teda záujem prevziať svoj podiel starostlivosti o deti, čo je ,myslím si, veľmi dobrá správa.“
Rodičia malých detí často ako problém spomínajú nedostatok dostupných miest v škôlkach. Myslí štát aj na takéto opatrenia?
„Po zapájaní otcov je oblasť dostupných služieb starostlivosti o deti druhým pilierom politík zosúladenia rodinného a pracovného života. Práve tu je úloha štátu najvýraznejšia. Záujem o škôlky je u nás trvalo vyšší ako ponuka a situácia sa výraznejšie nezlepšuje. Preto je medzi prioritami vlády zvýšenie počtu miest v materských školách, ale i zavedenie systému starostlivosti o deti v nižšom veku. U nás totiž po roku 1992 zmizli zo systému detské jasle a existujúce zariadenia fungovali ako podnikateľské subjekty bez akejkoľvek regulácie. Preto ministerstvo predložilo návrh tzv. jasličkového zákona, ktorý zavádza do systému sociálnych služieb aj služby starostlivosti o deti do veku 3 rokov. Toto opatrenie bude podporené z európskych fondov, kde je vyhradených viac 80 miliónov eur na výstavbu a zriaďovanie takýchto jasličiek. Obdobne sa v rámci projektov podporujú aj opatrovateľské služby pre závislých členov a členky rodín, čo môže rovnako pomôcť odbremeniť ženy, aspoň sčasti. V neposlednom rade sa snaží naše ministerstvo podporiť aj flexibilné formy starostlivosti o deti pre tie matky, ktoré nepotrebujú – alebo nemajú možnosť, umiestniť svoje dieťa do klasickej škôlky.“
Práve tzv. jasličkový zákon vzbudil kritiku zo strany niektorých prevádzkovateľov, že štát de facto zlikviduje existujúci systém starostlivosti o malé deti a že tieto služby budú dostupné len pre pracujúcich rodičov.
"Pri mnohých návrhoch zákonov vznikne najskôr panika, lebo veci sa vykladajú extrémne alebo nesprávne. Za všetky spomeniem, keď sa pred prár rokmi zavázal zákaz sexuálneho obťažovania, ako sa niektorí muži verejne desili, že ich ženy budú žalovať za otváranie dverí. Samozrejme, nič také sa nestalo. V celej tej diskusii sa pletú škôlky, na prevádzkovaní ktorých sa nič nemení, so špecializovanými zariadeniami pre deti do troch rokov. Súčasné služby sú poskytované spravidla len na základe živnostenského oprávnenia ako voľná živnosť, bez kvalitatívnych záruk, čo nezaručuje komfort a bezpečnosť najmenších detí. Nie je predsa logické, aby bola regulovaná starostlivosť o deti od troch rokov v materských škôlkach, ale pri menších deťoch akékoľvek regulácie chýbali. Predsa ide o najmenšie a najzraniteľnejšie deti a každý rodič môže potvrdiť, že často ide o náročné situácie. V celodenných zariadeniach predsa nejde o babysitting na pár hodín, ale o výchovu malého dieťaťa vo veku, kedy je veľmi ovplyvniteľné z hľadiska dlhodobého vývoja. Ak je potrebná kvalifikácia v materských školách, je úplne prirodzené vyžadovať ju aj u menších detí. K druhej často otázky: rodič nemusí dokladovať zariadeniu potvrdenie o pracovnom vzťahu, existujú rôzne formy, ktoré napĺňajú cieľ zosúlaďovania rodinného a pracovného života. Môže ísť o štúdium, či inú prípravu na profesionálnu kariéru, ako sú vzdelávacie, či jazykové kurzy, školenia, môže ísť o prácu z domu a pod."
Hovorili sme teda o zapájaní otcov a službách starostlivosti. Aké sú ešte ďalšie formy podpory pracujúcim matkám?
„Za tretí pilier sa v zosúladení rodiny a práce považujú flexibilné formy práce. Či už je to kratší pracovný čas, domáca práca alebo zdieľané pracovné miesto, tieto formy sú v našom Zákonníku práce síce obsiahnuté, ale len zriedka využívané. Pritom pre matky malých detí je to optimálna možnosť, ako sa vrátiť do zamestnania a stále mať dostatok času pre deti a rodinu. Naše ministerstvo už cielene podporilo v predchádzajúcom období zamestnávanie matiek malých detí na flexibilné formy práce a práve pripravujeme výzvu na podobné projekty. Všetky spomínané opatrenia vidíme to ako jeden komplexný balík na podporu pracujúcich matiek tak, aby sa nemuseli rozhodovať medzi rodinou a prácou, pretože môžu mať oboje.“
So synom.
Otázka zosúlaďovania pracovného a súkromného života ale zahŕňa aj potrebu starostlivosti o starnúcich rodičov, závislé osoby, či deti vyžadujúce osobitnú starostlivosť...
„Ako matka troch detí, z toho jedného autistu, sama vysoko citlivo vnímam potrebu rôznych podporných štruktúr pre matky malých detí, ktoré by mali byť nielen dostupné pre všetky deti, ale brali do úvahy aj deti so špecifickými potrebami. Bez osobitnej podpory sú mamičky takýchto detí, ako aj deti samotné, dlhodobo vylúčené zo spoločnosti a odkázané na život v izolácii, čo nie je dobrým obrazom pre našu spoločnosť. V neposlednom rade cítim aj potrebu väčšej tolerancie a porozumenia pre takéto deti a ich rodiny. Tu máme ako krajina ešte veľké rezervy a je to jedna z oblastí, na ktorú sa mienim osobne v budúcnosti aj zamerať.“
Európska komisia reaguje na tieto výzvy. Vlani vypracovala Správu o vytvorení podmienok na trhu práce
priaznivých pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. O naliehavosti riešenia tejto problematiky hovorí aj skutočnosť, že sa stala ústrednou témou konferencie organizovanej v rámci slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie – SK PRES 2016, ktorá sa nedávno konala v Bratislave pod názvom Zosúladenie pracovného a súkromného života v meniacej sa spoločnosti.
Konferencia okrem iného poukázala na nové trendy v spoločnosti a na trhu práce, ako aj na nové modely rodinného života a najmä na dobré príklady v jednotlivých členských krajinách.
Prečítajte si aj Jasličková novela je už u prezidenta. Škôlky a rodičia žiadajú, aby ju nepodpísal
