Dva mesiace po uzatvorení hraníc a trpezlivom dodržiavaní prijatých opatrení sa začínajú ozývať hlasy, či takto prísne nastavené obmedzenia majú vzhľadom k súčasnému počtu nakazených na covid – 19 ešte stále opodstatnenie.

Občianske združenie Srdcom doma, zastupujúce Slovákov žijúcich v zahraničí dostalo mnoho podnetov od občanov SR, ktorí by  si veľmi priali na Slovensko pricestovať, ale pre podmienky, ktoré v súčasnej dobe platia, to pre nich nie je možné.

Veľa smutných a dojímavých príbehov viedlo k sformulovaniu výzvy, ktorú sme poslali vláde a krízovému štábu. Link na výzvu - kliknite tu:

Pravdepodobne aj vďaka našej výzve ( aj keď sme na ňu od kompetentných nedostali priamu odpoveď) sa v týchto dňoch otvorila debata na tému štátnej karantény a zmeny podmienok pre vstup na územie SR. 

Bolo prijatých niekoľko ďalších výnimiek, na základe ktorých je umožnený vstup do SR bez nutnosti podstúpiť karanténu. Tieto výnimky sa týkajú hlavne ľudí   cestujúcich  za účelom vykonávania povolania, alebo štúdia. 

Zatiaľ nebola prijatá žiadna výnimka umožňujúca spájanie hranicami rozdelených rodín a blízkych ľudí. Akoby ekonomické dôvody boli nadradené tým najprirodzenejším ľudským. 

Z úst pána premiéra, ale aj ministrov, či členov krízového štábu, často zaznieva označenie ľudí prichádzajúcich na Slovensko slovom repatriant. Toto označenie je používané ako synonymum pre niekoho, kto je hrozbou pre bezpečnosť a zdravie občanov Slovenska, pred kým je treba “našich” ľudí chrániť. Vytvára sa tak marginalizovaná skupina ľudí, potenciálnych nepriateľov v očiach ostatného obyvateľstva, neraz označovaných za tých, ktorí sú zodpovední za to, že sa na Slovensko vôbec nákaza dostala. 

Takéto označovanie je neprípustné.

Uvedomujeme si, že skoré uzatvorenie hraníc zachránilo Slovensko proti nekontrolovanému šíreniu covidu-19, za čo patrí obom vládam vďaka. Identifikácia nakazených ľudí medzi vracajúcimi sa zo zahraničia v prvých dňoch po ustanovení núdzového stavu aj vďaka štátnej karanténe mala celkom určite pozitívny dopad na nízke počty nakazených v SR. 

Po dvoch mesiacoch, čo sa na celom svete úplne zastavil cestovný ruch sa dá predpokladať, že väčšina tých, ktorí dnes chcú vstúpiť na územie SR nie sú navrátilci z dovoleniek z ohnísk nákazy, ani ľudia, čo v poslednom období mohli prísť do styku s veľkým počtom osôb, keďže bol ich pohyb vo väčšine okolitých krajín obmedzený. Sú to poväčšine obyčajní ľudia s prostými príbehmi, v ktorých zaznieva láska a obava o tých najbližších. 

Foto - TASR

Zuzana R. :

"Už viac ako 25 rokov žijem a pracujem v Rakúsku, 50 km od štátnych hraníc. Napriek tomu som naďalej slovenská štátna občianka a za normálnych okolností chodím minimálne raz za týždeň na Slovensko za mojou mamou, ktorá potrebuje moju pomoc nakoľko som jediný človek, ktorého ešte má. Mama má vysoky vek, vážne zdravotné problémy, problémy s chôdzou a navyše prednedávnom zomrel otec. S mojou pomocou v minulosti všetko dobre zvládla ale teraz je v podstate odkázaná sama na seba a k fyzickým problémom sa pridávajú psychické. Je v absolútnej izolácii, odkázaná na pomoc cudzích navyše v meste kde nie je napríklad možná ani donáška nákupov do domu. Pracujem na plný pracovný úväzok a nemam šancu zobrať si 15 dní dovolenku aby som mohla ísť na deň, dva na Slovensko."

Veľkú, asi najväčšiu skupinu tvoria ľudia, ktorí žijú a pracujú v okolitých krajinách a na Slovensku, majú rodičov, ktorých roky pravidelne navštevujú a pomáhajú im. Ako píše pani Zuzana, ale aj mnoho iných, nemôžu ísť do karantény z časových dôvodov a aj opakované testovanie by bolo pre nich takou finančnou záťažou, že by ju neuniesli.

Takto zostáva veľa ľudí z najohrozenejšej vekovej skupiny opustených, odkázaných len na seba a pomoc cudzích a nútených vystavovať sa nákaze pri obstarávaní si základných potrieb. Trpia osamelosťou a smútkom za svojimi najbližšími, čo zhoršuje ich psychické aj fyzické zdravie.

Štefan C.:

"Ja som nemohol ísť za otcom, keď sa mu zhoršil stav. Otec odišiel a nemohol som ísť ani na pohreb. A stále nemôžem vybaviť veci ohľadom pozostalosti a pomôcť bratovi, ktorý sa o to stará. Musel by som na 14 dní do karantény na Slovensku a na 14 dní v Česku. Mesiac byť niekde zavretý kvôli 3 až 4 dňom pobytu je nezmysel, lebo tu v ČR sa musím starať o svoju rodinu a deti. Takže celá táto situácia je pre mňa veľmi zložitá a mať možnosť napr. absolvovať testy na Covid a potom zájsť vybaviť čo je potreba a zase sa vrátiť do ČR by bolo prijatelnejšie."

Aj počas pandémie covidu – 19 život plynie so všetkým, čo k nemu patrí. Smrť blízkeho človeka zastihla mnohých za zatvorenými hranicami. Mať možnosť poslednej rozlúčky s najbližšími je jedným zo základných ľudských práv. 

Odchod zo sveta v kruhu rodiny je prianie asi každého z nás. A môcť sa dôstojne rozlúčiť pomáha pozostalým prijať bolestnú stratu. Toto právo by nemalo byť narušené ani v dobe pandémie. V takej situácii je celkom legitímne dožadovať sa vstupu na územie Slovenska bez zbytočných obštrukcií. 

Nika K.:

"Aj mne uzatvorenie hranic zasiahlo do života. Môj snúbenec je Nór, žijúci vo Švajčiarsku kvoli praci, ja som Slovenka, zatial žijúca na SVK. So snúbencom sme sa mali brať v máji, nasťahovať sa spolu v júni a v auguste mám termín pôrodu. Momentalne nam vsetko padlo, a keďže sme sa ani nestihli zobrať snúbenec nemôže vstúpiť na SVK (aj ked ma už 2 mesiace home office, môže ďalej pracovať z domu, testovaný bol negativny a vie ísť na test znova, a čakáme spolu dieťa). Najviac sa obavam, ze nebude moct byt so mnou v auguste, nielenže pri pôrode, ale ani následne po ňom. Keďže som tehotná, určite nezvládnem 11 hod cestu autom sama, bez zastavenia sa počas tranzitov... navyše do krajiny, kde je viac nakazených. A bohužiaľ, aj po snahe o vynimku kvôli sobášu som sa nedočkala žiadnej odpovedi a na cudzineckej polícii mi povedali, že mám smolu (doslova)... ak by sme mali 1 paper (o sobáši) situacia by bola úplne iná... Nechcem z toho nikoho viniť, nikto toto nečakal. Ale naozaj sa cítim veľmi poškodená od nášho štátu... Momentálne kontaktujeme aspoň nórske ambasády o pomoc so sobášom, keďže z našich mi nikto ani neporadil a ani sa nechcel tým zaoberať."

Zatiaľ čo sa uvoľňujú opatrenia a postupne sa konajú aj svadby, je veľa takých, ktorých hranica rozdelila a svadba zostala v nedohľadne. Horšie však je, ak sa mimo uzatvorenej krajinu ocitne otec dieťaťa bez možnosti byť pri pôrode a  byť prítomný od prvého momentu  života svojho dieťaťa. Sú chvíle, ktoré sa nezopakujú a ktoré nič nenahradí.

 

Zuzana P.:

"Vždy som sa cítila ako československý občan. Pred siedmimi rokmi som sa presťahovala do Prahy, druhýkrát som sa vydala. Máme 6 ročného syna.  Striedavo som pracovala a žila  v Bratislave, žije tam aj môj syn z prvého manželstva a celá moja rodina.  Nevidela som ich tri mesiace, pretože si neviem predstaviť ísť do karantény so 6 ročným chlapcom, kde by nám hrozila nákaza. Štátna karanténa, nefunguje ako karanténa, zdieľate spoločné priestory s cudzími ľuďmi a nemáte možnosť pohybu.  V niektorých zariadeniach vám dokonca zakazujú ísť aj na balkón. Tu v Prahe už dva mesiace žijeme v karanténe, sme doma, alebo v lesoparku, nakupujeme cez internet. Momentálne Covid 19 ustupuje, otvárajú sa obchody aj reštaurácie, ale Slovensko je stále zamrznuté, sme jediný štát v EÚ, ktorý v tomto čase zatvára svojich ľudí do štátnych zariadení. Nechcem zľahčovať epidémiu, preto som ochotná sa za vlastné náklady otestovať a byť so svojim mladším synom v domácej karanténe na Slovensku."                                                         

Vzťahy medzi Českom a Slovenskom sú nadštandardné aj vďaka tomu, že sme boli ešte donedávna jeden štát. Preto tiež existuje veľké množstvo zmiešaných manželstiev. Ale aj rozvedených manželstiev, z ktorých bývalí partneri žijú každý v inom štáte. Často jeden z nich vychováva spoločné deti a ten druhý ich pravidelne navštevuje. Teraz sú rozdelení a mnohí sa už celé mesiace nevideli. 

Aj vďaka tomu, že sú cez týždeň zamestnaní a môžu vycestovať len na víkend a 14 dňovú karanténu nemôžu v žiadnom prípade absolvovať. Zatvorené hranice sú tak veľkým zásahom do citového života detí aj rodičov. 

 

Eva:

"9.3.2020 som ráno odchádzala zo Slovenska, kde mám moju ženu späť do Čiech, kde žijem ja.  Sme jeden víkend v ČR a ďalší v SR. Takto fungujeme už dva roky, pretože momentálne nemôžeme žiť spolu. Odchádzala som s tým, že sa vidíme znovu vo štvrtok, kedy mala prísť L. na víkend. 

Za tých pár dní sa ale všetko zmenilo, uzavreli sa hranice a my sme sa odvtedy nevideli. Trvá to už strašne dlho a aj napriek tomu, že situácia sa výrazne zlepšila a naďalej zlepšuje, dostať sa cez hranice, je stále nemožné. Ja nemôžem ísť na Slovensko, lebo ma zavrú do štátnej karantény a pri návrate do ČR  by som musela ísť do ďalšej 14-dňovej karantény a L. nemôže ísť do ČR, lebo nemôže vycestovať zo Slovenska. Nie sme jediné, ale tí, ktorí majú situáciu rovnakú mi dajú za pravdu, že je to veľmi ťažké pre všetkých. To nehovorím o tom, že na Slovensku mám celú rodinu, takže ak by sa niečo stalo, tak netuším ako sa k nim dostanem. Chceme vidieť svetlo na konci tunela..."

Veľa párov žije v partnerskom vzťahu, či už ide o partnerov rôzneho alebo rovnakého pohlavia. Pokiaľ jeden z partnerov je občanom iného štátu nemá možnosť vstupu na Slovensko. Najbližší ľudia sú od seba oddelení nepriepustnou štátnou hranicou. 

Navyše mnohé páry spolu vychovávajú deti, ktoré sú tak odrezané od jedného z rodičov.

 

Nora Š.:

"Mám 25 rokov. Narodila som sa v Bratislave. Od mojich 4 rokov žijeme v Prahe. V 18 rokoch som požiadala o české občianstvo, aby som mohla volit v krajine kde žijem. Musela som sa však vzdať občianstva slovenského, lebo SR neumožňuje dvojité občianstvo. Väčšina mojich slovenských príbuzných včetne sesterníc s rodinami žije v Prahe. Na Slovensku žijú moji starí rodičia. Na Vianoce nám zomrela babička. Bolo veľké šťastie, že sme sa s ňou mohli rozlúčiť. Dedo zostal po 65 rokoch manželstva sám. V marci mal 88 rokov a ja som za ním nemohla ísť, nielen kvôli pandémii, ale aj preto, že nie som občanom Slovenska. Je mi ľúto, že ho nemôžem objať a byť chvíľu pri ňom."

Vďaka tomu, že Slovensko neumožňuje dvojité občianstvo mnoho ľudí slovenskej národnosti, ktorí sa SR občianstva museli vzdať je dnes úplne odrezaných od svojich najbližších. Slovensko zakázalo vstup cudzím štátnym príslušníkom.

Toto sú len niektoré z príbehov, ktoré sme v posledných dňoch zozbierali. Stále prichádzajú ďalšie a ďalšie. 

Dúfame, že ich zverejnením prispejeme k tomu, že namiesto anonymného označenia repatriant sa znovu začneme na ľudí prichádzajúcich na Slovensko pozerať ako na plnohodnotných občanov, ktorí majú svoje príbehy, tak isto ako tí, čo sú doma a  ktorých vláda chráni a cíti povinnosť sa o nich postarať. 

Veríme, že naši čelní predstavitelia pochopia, že sú povinní chrániť zdravie a záujmy všetkých občanov, teda aj tých čo prichádzajú zo zahraničia.

 

Poznámka na záver:

Slávka Henčeková, právnička, ktorá prešla štátnou karanténou a podrobne analyzuje právne opatrenia na Slovensku v súvislosti s núdzovým stavom zverejnila na svojom Facebooku: “Vyšší správny súd v Dolnom Sasku včera rozhodol, že plošná 14-dňová domáca (dokonca nie štátna!) karanténa pre všetkých, ktorí sa vrátia zo zahraničia, nie je v súlade s právom, pretože predstavuje neprimeraný zásah do slobody. Karanténa je oprávnená iba voči chorým alebo voči osobám podozrivým z ochorenia, nie voči všetkých, ktorí sa vracajú zo zahraničia. Vyšší správny súd zároveň uviedol, že nariadenie (Rechtsverordnung) o povinnej domácej karanténe vydané na základe zákona (Impfschutz Gesetz) nie je platné, pretože v takej forme, v akej bolo vydané, nemá oporu v zákone. Namiesto plošnej domácej karantény pre všetkých ľudí prichádzajúcich zo zahraničia si sudca, ktorý vec rozhodoval, vedel predstaviť napríklad vymedzenie rizikových oblastí na základe aktuálnych dát a zavedenie domácej karantény len pre tých, ktorí sa vracajú z týchto oblastí. Vidieť ale paušálne všetkých, ktorí sa vracajú zo zahraničia, ako chorých či potenciálne chorých, nie je podľa súdu prípustné.”

 

Katarína Štrbová Bieliková, kostýmová výtvarníčka

Lucia Plaváková, advokátka 

Zuzana Števulová, právnička

Samuel Zubo, Srdcom doma o.z.

Ondrej Prostredník, teológ