Kult tela a krásy. Vyretušované dokonalé fotky a prezentovanie krásy ako niečoho viac. Akoby človek, ktorý nie je dokonalé krásny bol menej, pritom všetci máme dušu, telo, emócie, myseľ, vedomie a podvedomie. Tak kto určil, že vek a fyzická krása rozhoduje o tom, čo a kto je naozaj krásne? Je naozaj krása mladej modelky s dokonalým telom, ktorej zámer je byť najlepšia a je jej jedno, komu a ako ublíži, väčšia ako krása ženy v stredných rokoch, s pár kilami navyše a nie dokonalými črtami, no denne ako lekárka zachraňuje životy a rozdáva lásku?

A ak by boli obe ženy už na dôchodku, a majú partnera, s ktorým chcú zdieľať dotyky, blízkosť a sex, tak je medzi nimi nejaký rozdiel? Mali by sme zatvárať oči a tváriť sa, že to neexistuje? Alebo im rovno zobrať právo na život a na možnosť zažívať niečo také úžasne ako je spojenie dvoch bytostí? A prečo? Len pre to, že už na to nemajú vek? Kde je ten vek, pokiaľ je to v poriadku a kedy už nie?

Ďalší problém je nesloboda v sexuálnom vyjadrení, nedostatočná osveta a nepripravenosť mladých. Z toho vyplýva aj pohoršovanie sa nad sexuálnym stykom vlastných rodičov. Veď si len predstavme, že by to bolo naopak, že my sme v pozícii rodiča a chceme pocítiť to spojenie dvoch bytostí cez sexuálny styk. Máme si to teraz odoprieť, lebo našim deťom je to odporné? Lebo táto spoločnosť, nie je dostatočne vyzretá na to, aby prijala sexualitu ako niečo prirodzené a to v každom veku? Máme sa obmedzovať a nežiť svoj život?

Namiesto toho, aby sme to prijali a podporovali lásku a spojenie v každom veku, radšej sa budeme tváriť, že to neexistuje. Dokonca sme schopní to vystrihnúť z filmu, len aby sme nepobúrili divákov. No ako máme my a naše deti vnímať sexualitu ako niečo prirodzené, keď jediné, kedy sa stretávame so sexualitou cez rôzne média je, keď je dostatočne dokonalé vyobrazenie sexuálneho styku dvoch dokonalých tiel. Alebo porno. V oboch prípadoch sa bavíme o relatívne mladých hercov a tým je vlastne definovaný nejaký štandard, kedy a ako je to v poriadku.

Žijeme v 21 storočí a tvárime sa, že sex je len na plodenie detí alebo pre mladých. No akoby sme zabudli na všetky benefity, ktoré nám dáva milovanie, od vylučovania rôznych dôležitých hormónov v tele až po tie najdôležitejšie - a to je oslava lásky s partnerom v tomto spojení, kde dochádza k otváraniu sŕdc.

Tento život je len náš, preto ho žime pre seba a nie pre to, čo si o nás pomyslia iní, alebo ako to bude vnímané. My sme tí, ktorí rozhodujú o tom, ako budeme žiť svoj život, alebo či ho budeme len prežívať. A či sa budeme milovať naplno v odovzdaní so svojím partnerom alebo zbytočne riešiť odsúdenie a pohľady druhých.

 

Autor je terapeut a spisovateľ, napísal knihu Olívia, časť prvá.