|
Veľa sa už popísalo o dôležitosti hovorenia NIE. Ja sama som o tom napísala stĺpček, možno aj dva. Dlho mi trvalo, kým sa som sa NIE naučila povedať. Rázne a bez výčitiek. Vždy,keď som niekoho alebo niečo odmietala, prikrčila som sa (aspoň vnútorne) a čakala, či ustojím tlak a naliehanie. Dnes odmietam rada a bez výčitiek. Najčastejšie prácu. NIE ma zachránilo pred vyhorením, pred nefungujúcimi vzťahmi aj pred nebezpečnými ľuďmi. NIE je super dôležité, vďaka nemu si pestujeme rozhodnosť, asertivitu, chránime sa.
No minule som si uvedomila, aké dôležité je v našich životoch ÁNO. ÁNO je zodpovedné za všetky naše zásadné dôležité rozhodnutia. ÁNO je prijímanie, vzťah, partnerstvo, manželstvo, nová práca, vzdelanie..... ÁNO hovoríme pri zásadných životných krokoch. Niekedy s nadšením, inokedy váhavo. Zamýšľala som sa nad tým, koľkokrát v živote som vyslovila ÁNO, ktoré sa nedalo zobrať späť a navždy mi zmenilo život. Veľakrát a nikdy na to nezabudnem.
Kedysi som čítala príbeh o tom, ako John Lennon stretol Yoko Ono. Bolo to v galérii, kde prišiel na vernisáž výstavy a zaujalo ho dielo, ktoré predstavovalo ďalekohľad. Keď sa pozrel cez ten ďalekohľad, uvidel iba veľké slovo YES. Hovoril, že to YES mu urobilo akosi dobre na duši. V období rebélie a neustáleho vymedzovania sa a odmietania niekto takto vehementne oslávil slovo ÁNO! Dielo chcel kúpiť a tak sa zoznámil s autorkou, ktorou bola drobná japonská umelkyňa Yoko a všetci vieme ako to dopadlo. Či je táto historka úplne pravdivá neviem, čítala som ju veľmi dávno v jednej z mnohých kníh o Beatles a Lennonovi. Zaujala ma na nej jedna vec, preto si ju dodnes pamätám. „V dobe odmietania, zrazu niekto povedal jasné ÁNO.“
Prečítajte si
Žijeme dobu, v ktorej je veľa negativizmu a musíme veľa vecí odmietať, vymedziť sa. Musíme sa denne učiť rozlíšiť poklad od pozlátka, pravdu od polopravdy, originál od fejku. Nikde nemáme istotu, že sa nemýlime. V postmodernej dobe mnohých právd, ktorá je tá pravá? Pravda pravdivá? Celkom dobrým kompasom je naše telo - srdce, žalúdok, vnútro, čuch... Ak sa vám pri niekom nepríjemne chveje vnútro, ak vám nie je dobre, ak sa bojíte toho, čo vám zasa povie a ako vás bude súdiť, ak vám niekto nevonia, povedzte mu NIE! A ak srdcom aj vnútrom cítite, že niekto vám je sympatický a cítite z neho príjemné vyžarovanie, ste uvoľnený a prirodzený, povedzte ÁNO. Ak počúvame telo, nebudeme oklamaní. Niekedy mi stačí prečítať reč tela, mimiku, gestá, cítiť mieru autenticity a viem, ku komu ma to ťahá viac a ku komu menej.
ÁNO je dobré. Mali by sme si ho v dobe neustáleho kritizovania, negatívnych hodnotení, v dobe posudzovania trochu osvojiť. Prijímanie vecí aj ľudí je veľká vec. Ako rýchlo vieme na sociálnu sieť postnúť, že sa nám niečo nepáči. Vieme sa vyzúriť na politikoch, vieme zdieľať všetky zlé veci. Keď máme povedať niečo pekné, nájsť niečo dobré, o čo sa chceme podeliť, sú to zväčša príroda, zvieratká a deti. Na nich vieme nájsť tie dobré veci, na tých druhých dospelých už ťažšie. Povedzme ÁNO aj dobrým veciam okolo seba a v sebe. Buďme na chvíľku ďalekohľadom Yoko Ono s veľkým YES na konci. A možno stretneme niekoho, kto nám zmení život.
